Kościuszkovo povstanie

Kościuszkovo povstanie [koščuš-] — poľské národné povstanie v roku 1794 namierené proti ruskej a pruskej expanzii. Zorganizované skupinou poľských vlastencov žijúcich v exile pod vedením T. Kościuszka ako reakcia na druhé delenie Poľska (1793). Bezprostredným podnetom na jeho vypuknutie bolo redukovanie poľskej armády (január 1794) v prospech ruských a pruských armád. Kościuszko sa 24. 3. v Krakove slávnostne vyhlásil za diktátora povstania (poľ. naczelńik państwa) a 4. 4. sa poľským povstaleckým oddielom podarilo v bitke pri Racławiciach (severovýchodne od Krakova) poraziť silnejšie ruské vojsko. Víťazstvo malo najmä propagandistický význam, posilnilo sebadôveru povstalcov a podnietilo ozbrojené vystúpenia vo viacerých poľských regiónoch, napr. vo Varšave a Vilniuse (pod vedením J. Jasińského), niekoľko významných predstaviteľov proruskej línie bolo v máji – júni popravených. Kościuszko vydal 7. 5. tzv. połaniecky univerzál, ktorý mal obmedzením feudálnych povinností motivovať vidiecky ľud k sympatiám a k účasti na povstaní (pre krátke trvanie povstania sa však v praxi nerealizoval), a 10. 5. vymenoval Najvyššiu národnú radu (Rada Najwyższa Narodowa) zjednocujúcu pôvodne miestne povstalecké centrá. Do boja proti povstalcom sa zapojilo aj Prusko a spojené prusko-ruské vojsko zvíťazilo 6. 6. v bitke pri Szczekocinách (juhovýchodne od Čenstochovej). Ďalšiu porážku povstalci utrpeli 8. 6. v bitke pri Chełme (juhovýchodne od Lublina), 15. 6. bol bez boja obsadený Krakov. Na prelome júna a júla začali Poľsko obsadzovať aj rakúske vojská, čím veľmoci získali obrovskú prevahu. Obliehaná Varšava síce odolávala a na prelome septembra a októbra Poliaci dobyli aj významné centrá Gniezno a Bydgoszcz, 10. 10. v bitke pri Maciejowiciach (juhovýchodne od Varšavy), kde ruské oddiely zajali aj Kościuszka, však utrpeli tragickú porážku a 9. 11. do Varšavy vstúpili ruské vojská generála A. V. Suvorova. Povstanie bolo ukončené 16. 11. kapituláciou povstalcov pri Radoszyciach (severozápadne od Kielec) a rozpustením povstaleckého vojska. Po porážke Kościuszkovho povstania došlo k tretiemu deleniu Poľska (1795), po ktorom Poľsko ako štát zaniklo.