koroborácia

koroborácia [lat.] —

1. hist. nepovinná formulka vnútornej skladby úradnej listiny, ktorej úlohou je informovať o spôsobe potvrdenia hodnovernosti textu listiny – jej spečatenia (lat. corroboratio = posilnenie). Uvádza, ako bola pečať k listine pripojená, niekedy sa zmieňuje aj o type pečate a v prípade spečatenia listiny viacerými pečaťami informuje aj o ich vlastníkoch. Spečatenie musí vždy zodpovedať opisu, ktorý je uvádzaný v koroborácii;

2. vo filozofii vedy stav, keď empirická hypotéza bola podrobená prísnemu testovaniu, pričom v ňom obstála (t. j. nepodarilo sa ju empirickými dátami falzifikovať). Súčasť falzifikacionizmu Karla Raimunda Poppera, ktorý na rozdiel od induktivizmu prisúdil empirickej evidencii len negatívnu rolu (→ falzifikovateľnosť). Hypotézy nemožno podľa neho potvrdiť (resp. pozitívne podporiť), ale len koroborovať. Koroborácia hovorí, že hypotéza obstála v minulých testoch, nehovorí však nič o tom, či obstojí aj v budúcich testoch.