korešpondencia

korešpondencia [lat.] —

1. písomný styk fyzických i právnických osob; písanie a výmena listov písaných na papieri alebo formou elektronickej pošty (e-mailu), pričom sa zvyčajne dodržiava formálna a štylistická úprava písomností (najmä v úradnej a obchodnej korešpondencii); aj súbor došlých a odoslaných písomností evidovaných predpísaným spôsobom v knihe došlej a odoslanej pošty;

2. vzťah vzájomného súladu medzi javmi, faktmi a pod.; filoz. vzťah vzájomného zodpovedania si (napr. medzi faktmi na jednej a výrokmi alebo teóriami na druhej strane). Korešpondencia medzi myšlienkami (výrokmi) a faktmi je základným východiskom korešpondenčnej (aj adekvačnej; lat. adaequalis = rovnaký) teórie pravdy; ide o najstaršiu teóriu pravdy vo filozofii. Aj keď Aristoteles pojem korešpondencia ani žiaden podobný pojem nepoužíval, je pokladaný za otca tejto teórie; už pred ním ju však uznal Platón. Podľa Aristotela je výrok pravdivý, ak vypovedá o tom, čo je, že je, a o tom, čo nie je, že nie je. Korešpondenčnú teóriu pravdy však nemožno s týmto triviálnym konštatovaním stotožňovať. Aristotelova filozofia hovorí o štrukturálnej analógii medzi objektívnym súcnom a subjektívnou výpoveďou o tomto súcne; skutočnosť je analyzovaná ako substancia a akcidenty, čomu zodpovedá členenie výroku na subjekt a predikát. Podľa korešpondenčnej teórie pravdy je možné definovať vzťah medzi faktom a výpoveďou o ňom, ako aj povahu faktov. Tomáš Akvinský túto teóriu pravdy vyjadril formuláciou veritas est adaequatio rei et intellectus (pravda je zhoda veci a intelektu). V súlade s platónskou tradíciou je predpokladom tejto zhody súrodosť stvorených vecí s archetypálnymi alebo paradigmatickými ideami v Božej mysli. Podľa Martina Heideggera treba formuláciu Tomáša Akvinského chápať nielen v zmysle zhody intelektu s vecou, ale (pôvodne) aj ako zhodu veci s intelektom. Ťažkosti s určením povahy faktu, povahy poznatku (výroku) o tomto fakte a povahy zhody (korešpondencie) medzi nimi viedli k formulovaniu iných teórií pravdy. Jednou z podôb korešpondenčnej teórie pravdy je teória odrazu, ktorú po prvýkrát sformulovali grécki atomisti (→ atomizmus). Poznanie je podľa tejto teórie zachytávanie obrázkov prúdiacich od vecí do našich zmyslov;

3. mat. vo všeobecnosti relácia medzi dvoma množinami, napr. a) projektívna korešpondencia projektívnych priestorov \(P^n(F)\) a \(P^m(F)\) nad poľom \(F\) je relácia \(R \) definovaná takto: dva body \(a\in P^n(F)\), \(a=(a_0, \dots, a_n)\) , a \(b\in P^m(F)\), \(b=(b_0,\dots, b_m)\) , sú v relácii \(R\), ak \(b_{i,j}=\sum\limits_{i=0}^{m} c_{i,j}a_j\) a matica \(C=(c_{i,j})\) je nezávislá od bodov obidvoch priestorov; b) v algebraickej geometrii korešpondencia medzi algebraickými varietami \(X\) a \(Y\) v tomto zmysle: relácia \(R\subset X\times Y\) je ako algebraická množina uzavretá v Zariského topológii na variete \(X\times Y\); c) jednojednoznačná korešpondencia – spojenie, ktoré sa niekedy používa na označenie bijektívneho zobrazenia medzi množinami alebo medzi prvkami nejakých matematických štruktúr (grúp, modulov a i.).