Korczak, Janusz
Korczak [-čak], Janusz, vlastným menom Henryk Goldszmit, 22. 7. 1878 Varšava – asi 7. 8. 1942 koncentračný tábor Treblinka — poľský spisovateľ, publicista, lekár a pedagóg.
V roku 1904 ukončil štúdium medicíny na Varšavskej univerzite, v rokoch 1905 – 12 pracoval ako pediater v nemocnici vo Varšave, súčasne absolvoval študijné pobyty v Berlíne (1907) a Paríži (1910). V roku 1912 založil a do roku 1942 viedol domov pre židovské siroty vo Varšave, v rokoch 1919 – 36 spolupracoval aj s domovom pre kresťanské siroty. Prednášal v ústave špeciálnej pedagogiky, spolupracoval s mnohými časopismi, v rokoch 1926 – 30 viedol deťmi redigovaný týždenník Mały Przegląd (Malý prehľad), v rokoch 1935 – 36 a 1938 – 39 rozhlasovú reláciu, v ktorej popularizoval práva detí. Počas 2. svetovej vojny bol v roku 1940 donútený presťahovať sirotinec do varšavského geta, kde sa dobrovoľne staral o všetkých zverencov, začiatkom augusta 1942 bol s vyše 190 deťmi odtransportovaný do koncentračného tábora v Treblinke (odmietol ponuky na svoju záchranu), kde všetci zahynuli. V pedagogickej práci uplatnil vlastné postupy (inšpirované dielom Johanna Heinricha Pestalozziho a Friedricha Wilhelma Augusta Fröbela), ktoré boli založené na emancipácii detí (deti mali vlastný parlament, súd, noviny, ale aj pridelené povinnosti) a rešpektovaní ich práv (Právo dieťaťa na úctu, Prawo dziecka do szacunku, 1929). Usiloval sa o vytvorenie spoločnosti, ktorá by bola založená na spravodlivosti, zodpovednosti a rovnosti a ktorá by podporovala psychický a fyzický vývoj detí.
Jeho tvorba má sociálny a pedagogický charakter, svoje názory na výchovu a pedagogické postupy objasnil v prácach Výchovné momenty (Momenty wychowawcze, 1919) a Ako milovať dieťa (Jak kochać dziecko, 1919; prepracovaná 1920 pod názvom Ako milovať deti, Jak kochać dzieci) napísaných formou esejí i v knihe Žartovná pedagogika (Pedagogika żartobliwa, 1939). Problematike detí sa venoval aj v naturalistických románoch Deti ulice (Dzieci ulicy, 1901) a Dieťa salónu (Dziecko salonu, 1906) i v psychologickej štúdii o dospievajúcom chlapcovi Spoveď motýľa (Spowiedź motyla, 1914), ktorá je napísaná formou denníka. Bol autorom kníh pre deti a mládež Moškovia, Joskovia a Srulovia (Mośki, Joski i Srule, 1910), Jožkovia, Jankovia a Ferkovia (Józki, Jaśki i Franki, 1911), Kráľ Maťko Prvý (Król Maciuś Pierwszy, 1923; slov. 1993; sfilmovaný 1958, réžia Wanda Jakubowska), Kráľ Maťko na neobývanom ostrove (Król Maciuś na wyspie bezludnej, 1923), Bankrot malého Jacka (Bankructwo małego Dżeka, 1924; slov. 1935), Keď budem zase malý (Kiedy znów będę mały, 1925), Čarodejník Kajtuš (Kajtuś czarodziej, 1934), románu Svojhlavý chlapec (Uparty chłopiec, 1938; slov. 1941), v ktorom spracoval život Louisa Pasteura, a memoárov Denník (Pamiętnik, napísané 1942, vydané 1958), ktoré vznikli vo varšavskom gete. Jeho práce boli preložené do viacerých jazykov. Korczakovým životným príbehom sa pri tvorbe literárnych, dramatických, hudobných a filmových diel inšpirovali viacerí umelci.
V rokoch 1979 – 2000 udeľovala poľská sekcia IBBY raz za dva roky Medzinárodnú literárnu cenu Janusza Korczaka za literatúru pre mládež a o mládeži. Je podľa neho nazvaný asteroid č. 2163 (Korczak).