konvalatoxín

konvalatoxín [lat. + gr.], C₂₉H₄₂O₁₀ — kardenolid patriaci medzi kardioaktívne glykozidy. Bezfarebná kryštalická látka s teplotou topenia 235 – 242 °C rozpustná v organických rozpúšťadlách (etanol, acetón, chloroform) a vo vode, nerozpustná v éteroch. Nachádza sa v listoch a kvetoch konvalinky voňavej (Convallaria majalis). Hydrolýzou poskytuje aglykón strofantidín a sacharid ʟ-ramnózu. Inhibuje sodno-draselnú adenozíntrifosfatázovú pumpu, posilňuje činnosť srdcového svalu. Konvalatoxín prvýkrát izoloval 1929 švajčiarsky chemik Walter Karrer (*1891, †1961), na Slovensku opísal izoláciu a vlastnosti konvalatoxínu (spolu s konvalatoxolom) Dobroslav Šikl (*1930) z Chemického ústavu SAV v Bratislave (Izolácia nového srdcove účinného glykozidu z listov konvalinky vonnej, in: Chemické zvesti, 1958).