kontra
kontra [lat.] —
1. hud. a) tón o 3 oktávy nižší ako základný tón, napr. tón kontra C (C1) je o 3 oktávy nižší ako tón c1;
b) v ľudovej sláčikovej a cimbalovej hudbe označenie hudobného nástroja (kontrové husle, kontrová viola), ktorý vytvára harmonický a rytmický sprievod melodických nástrojov tzv. kontrovaním, t. j. spôsobom hry, pri ktorom sa strieda hra krátkych akordov len na druhú osminovú hodnotu každej doby na kontre s hrou prvej osminovej hodnoty každej doby na kontrabase. Kontrovanie sa používa pri interpretácii piesní staršieho typu i pri novouhorských piesňach v rýchlom tempe. Hráč, ktorý hrá týmto spôsobom, sa nazýva kontráš;
c) trúbka v ladení Es;
2. jaz. spojka vyjadrujúca vzťah protikladnosti, napr. cena kontra kvalita;
3. šport. odvetný útok, protiútok;
4. pri kartových hrách výraz ohlasujúci predpoklad, že protihráč prehrá hru, čím sa zdvojnásobuje vklad.