kontinentálny prah

kontinentálny prah, pevninový prah, pevninová plošina, šelf — ploché mierne sklonené pokračovanie pevniny pod morskou hladinou, oceánske dno lemujúce pobrežie kontinentov; šírka niekoľko 10 až 100 kilometrov. Moria a oceány sú tam veľmi plytké, najčastejšie s hĺbkou niekoľko 10 metrov, maximálna hĺbka 150 – 200 m. Smerom do oceána je kontinentálny prah spravidla ohraničený kontinentálnym svahom, niekde však stupňovito prechádza do okrajových plošín ležiacich v hĺbkach niekoľko 100 až 1 000 metrov. Kontinentálny prah je ponorenou časťou kontinentu s typickou kontinentálnou kôrou. Jeho podstatné časti boli počas glaciálov súšou, preto sa na nich vyskytujú prevažne terigénne sedimenty (pochádzajúce z pevniny) a pobrežné formy (abrázne a plážové terasy či príbrežné valy), ale aj čisto terestrické formy reliéfu (zaplavené riečne terasy či celé doliny). Má výrazne meniacu sa šírku, na tektonicky stabilnom pobreží, kde pôsobila erózia mora a akumulácie, je široký (napr. severný okraj Eurázie) a, naopak, na tektonicky nestabilnom pobreží úzky (východný okraj Ázie, Afrika). Z biogeografického hľadiska patrí k špecifickému pásmu sublitorálu.

Mnohé okrajové a vnútrozemské moria sú prakticky tvorené kontinentálnym prahom, t. j. šelfom (Severné more, Baltské more, Biele more, Žlté more, Perzský záliv), a označujú sa ako šelfové moria (majú priaznivejšie životné podmienky pre rastliny a živočíchy ako hlboké moria a sú najdôležitejšími loviskami rýb). Kontinentálny prah zaberá asi 8 % plochy oceánskeho dna; najrozsiahlejšiu plochu zaberá v Severnom ľadovom oceáne (rozprestiera sa až do vzdialenosti 1 500 km od pobrežia), čo pravdepodobne súvisí s veľkým glacioizostatickým poklesom okraja kontinentu počas posledného glaciálu vplyvom váhy kontinentálneho ľadovca (→ glaciizostatické pohyby). V horninách kontinentálneho prahu sa vyskytujú významné ložiská ropy a zemného plynu, v jeho sedimentoch, najmä v pieskoch, niektoré vzácne kovy (zirkón, titán a i.).

Z právneho hľadiska sa za kontinentálny prah (v právnickej terminológii názvy kontinentálny šelf, pevninská plytčina) pokladá morské dno a jeho podložie ležiace za pásmom pobrežných vôd do vzdialenosti 200 námorných míľ či výnimočne do 350 námorných míľ od pobrežia alebo do vzdialenosti 100 námorných míľ od čiary, kde hĺbka mora dosahuje 2 500 m. Pobrežné štáty vykonávajú na tomto dne a v jeho podloží prieskum, využívajú jeho prírodné zdroje (najmä ropu a zemný plyn). Súčasťou kontinentálneho prahu sú aj živé organizmy, ktoré patria k druhom prislúchajúcim k morskému dnu. Nepobrežné štáty majú právo klásť na kontinentálnom prahu podmorské káble alebo diaľkové potrubie. So súhlasom pobrežného štátu (spravidla za poplatok) môžu vykonávať prieskum kontinentálneho prahu alebo ťažbu nerastných surovín. Ak pobrežný štát vykonáva ťažbu vo vzdialenosti väčšej než 200 námorných míľ od svojho pobrežia (za hranicami svojej národnej jurisdikcie), je povinný odvádzať časť zisku v peniazoch alebo v surovinách Medzinárodnému úradu pre morské dno (International Seabed Authority), pretože ide o oblasť patriacu celému medzinárodnému spoločenstvu (podľa Dohovoru OSN o morskom práve z 1982).