Konfucius

Konfucius, čín. Kchung-fu-c’ (Kongfuzi – Majster z rodu Kchung), Kchung-c’ (Kongzi – Majster Kchung), vlastným menom Kchung Čchiou (Kong Qiu), resp. Čung-ni (Zhongni), 552 pred n. l. alebo 551 pred n. l. Čchü-fu, štát Lu, dnes čínska provincia Šan-tung – 479 pred n. l. tamže — čínsky filozof, učiteľ a politik obdobia jarí a jesení, zakladateľ konfucianizmu, prvej filozofickej školy v Číne. Jeho polatinčené meno Konfucius (Confucius) utvorili z čínskej podoby (Kchung-fu-c’) prvýkrát talianski jezuitskí misionári Mateo Ricci a Michele Ruggieri, ktorí sa ako prví Európania oboznámili s jeho učením.

Na Konfuciov život sa viažu mnohé legendy a jestvuje o ňom len málo hodnoverných údajov. Pravdepodobne pochádzal z chudobnej aristokratickej rodiny, ktorá pôvodne sídlila v štáte Sung a v období politickej nejednoty sa niekedy v 7. stor. pred n. l. presťahovala do štátu Lu. Vychovávala ho matka (otec zomrel, keď mal Konfucius tri roky) vo veľmi biednych pomeroch. Bol samouk, študoval čínske znakové písmo, venoval sa organizovaniu ľudových slávností spojených s jarnými a jesennými sviatkami úcty k predkom i k duchom pôdy a úrody. Spočiatku zastával v štáte Lu nižšie funkcie (správca sýpok a pastvín, vyberač daní), neskôr upútal pozornosť miestneho kniežaťa, ktorý ho poveril výučbou svojich synov a Konfucius sa stal veľmi populárnym učiteľom. Dva roky strávil v štáte Čchi, po návrate pôsobil ako súkromný učiteľ, učenec a politik, stal sa námestníkom ministra verejných prác, potom ministrom spravodlivosti a nakoniec prvým ministrom štátu Lu. Bol však sklamaný z prístupu vládcu Lu k vládnutiu a úrad zakrátko opustil. So svojimi žiakmi uskutočnil výpravu do Luo-i (dnes Luo-jang), hlavného mesta vtedajšej ríše dynastie Čou, kde sa stretol so slávnym Starým Majstrom (→ Lao-c’), aby sa dal poučiť o základných princípoch bytia. Neskôr 14 rokov putoval so svojimi žiakmi po okolitých lénnych štátoch, kde s vládcami a vysokými hodnostármi viedol rozhovory o správnych medziľudských vzťahoch a hlavných etických princípoch ako základe správnej mierotvornej vlády. Po návrate do štátu Lu napriek pokročilému veku vyučoval a venoval sa písaniu textov. Jeho najkompletnejší životopis sa nachádza v Zápiskoch historika (Š’-ťi) od S’-ma Čchiena.

Podľa tradície sa mu pripisuje Päť kánonických kníh (Wu-ťing, Wujing; → klasické knihy Číny), najvýznamnejšia z nich, zbierka Konfuciových Rozhovorov a výrokov (Lun-jü), vyšla v roku 2006 v slovenčine v preklade Mariny Čarnogurskej. Konfuciov rod (už 78. generácia) žije dodnes v Čchü-fu, kde sa nachádzajú Konfuciovo múzeum, chrám a hrobka (od 1994 zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO) navštevované obrovským množstvom pútnikov, ako aj zahraničných turistov. Konfucius je dodnes považovaný za veľkého učiteľa Číny, sú podľa neho nazvané mnohé inštitúcie.