kondukt

kondukt, lat. conductus — stredoveká latinská neliturgická pieseň s veršovaným textom, vážneho charakteru, pôvodne (asi od 9. stor.) jednohlasná, neskôr (od 11. stor.) viachlasná. Tvorba dvoj- až štvorhlasného konduktu vyvrcholila vo Francúzsku okolo roku 1200 (→ ars antiqua). V notredamskej škole predstavoval viachlasnú skladbu s tenorom (spodným, základným hlasom, nápevom), ktorý nevyužíval melódie gregoriánskeho chorálu, ale bol komponovaný nanovo.

Viachlasný kondukt sa vyznačoval pseudoakordickou faktúrou: ak mal tenor sylabický charakter (jedna slabika na jednu notu), aj ostatné hlasy zneli v rovnakom kontrapunkte, ak obsahoval melizmy (najmä na konci strof), kondukt sa podobal na troj- alebo štvorhlasné organum. Text mohol mať duchovný aj svetský obsah.