ars antiqua

ars antiqua [-kva; lat.] — obdobie vo vývoji francúzskej hudby (1160 – 1290) charakterizované rozvojom moteta, konduktu a hoquetu a v súvislosti s tým aj menzurálnej notácie. Je späté s činnosťou notredamskej školy a neskorších teoretikov hudby Franka z Kolína a Pierra de la Croix (Petrus de Cruce). Ďalší predstavitelia: Adam de la Halle, Jacob z Liège a Johannes de Grocheo.