komiks

Text hesla

komiks [angl.], comics, aj komiksový strip — seriál (pásmo) zvyčajne naratívnych kresieb v kinematografickom slede sprevádzaných textom. Populárna umelecká forma, synkretický umelecký druh patriaci k žánrom masovej kultúry, využívajúci výdobytky výtvarného, literárneho a filmového umenia (angl. comic strip = komický pás, resp. pás komických obrazov, odtiaľ názov), vydávaný tlačou alebo uverejňovaný na internete (webový komiks). Základom komiksu je zreťazenie vizuálnych a dejovo nasýtených sekvencií na princípe strihu a montáže. Základnou kompozičnou jednotkou je sekvencia (kresba) ohraničená jedným príbehom alebo stránkou. Komiks zvyčajne zobrazuje humorný, fantastický, dobrodružný alebo rozprávkový príbeh. Jednotlivé kresby usporiadané v pásoch sú radené zvyčajne horizontálne, výnimočne aj vertikálne, bývajú doplnené bielymi plochami (obvykle balónového tvaru, tzv. bublinami) s textom, môžu však byť aj čisto obrázkové, bez textu. Komiks zároveň predstavuje autonómny literárny žáner charakteristický vlastnými štrukturálnymi prvkami a originálnou komunikatívnou technikou. Dramatický účinok sa dosahuje sekvenčným radením obrázkov, aplikovaním strihu, ako aj veľkosťou písma. V komiksových textoch sa uplatňujú elipsa, proziopéza, apoziopéza i deformácia slov, ako aj interpunkčné znamienka (výkričník, otáznik, tri bodky). Využívajú sa rôzne postupy vizualizácie metafory alebo prirovnania s použitím rozľahlej osnovy konvencií (figuratívne symboly, obláčiky rôznych tvarov), grafické znaky (linky, špirály, víry) nahrádzajúce zvuk či onomatopoické zdroje jazyka, ďalej surrealistické nápady, záberové uhly a princípy strihu inšpirované filmom a jeho inováciami. V komikse sa uplatňuje vymedzená typológia charakterov postáv. Medzi kladnými a zápornými postavami je výrazný kontrast, hypertrofia dobra a zla má ráz schematickosti, prechádza do extrémnych polôh. Gestikulácia a fyziognomické výrazy postáv bývajú stvárnené čo najexpresívnejšie.

Vývin komiksu je úzko spätý s rozvojom grafiky (tlače). Jeho schéma je odvodená z tradície európskych sérií obrázkových drevorezov, ktoré sa rozšírili v Nemecku v 16. stor. (najstaršie príklady pochádzajú z konca 15. stor.) a získali si popularitu širších ľudových vrstiev. Zobrazovali zábavné príbehy, morality, porekadlá, životy svätcov i zázračné udalosti. Podobné tlače boli rozšírené v 16. – 18. stor. aj v Nizozemsku, Taliansku a Rusku. K vývinu komiksov významným spôsobom prispeli aj grafické diela (grafické cykly s naratívnym obsahom) s aktuálnymi sociálnymi a politickými témami. Vytvárali ich J. Callot (cyklus Hrôzy vojny, 1633), W. Hogarth (Život neviestky, 1732; Život zhýralca, 1735), ako aj F. Goya y Lucientes, ktorého grafické cykly vychádzali v podobe albumov, čím sa priblížili forme knihy. Vývin moderného komiksu bol ovplyvnený aj karikatúrou a súdobou politickou satirou v Spojenom kráľovstve po roku 1800. V 19. stor. vznikli viaceré prototypy komiksov v podobe tlačou vydávaných cyklov hádaniek, rébusov a spoločenských hier. Významným podnetom na vznik komiksov bola aj časopisecká a novinová ilustrácia v 19. stor., ktorá svojou nenáročnou a zábavnou formou vychádzala v ústrety vkusu širokých vrstiev detských i dospelých čitateľov.

Koncepcia komiksu sa prvýkrát objavila v knižných ilustráciách švajčiarskeho maliara, karikaturistu, kresliara a spisovateľa Rodolpha Töpffera (*1799, †1846), ktorý je považovaný za zakladateľa moderného komiksu a jeho diela ovplyvnili aj vývin satirickej ilustrácie v 19. stor. vo Francúzsku. Koncom 19. stor. vynikol nemecký grafik, ilustrátor, básnik a prozaik W. Busch, ktorý sa preslávil kresleným seriálom Max a Moritz (1865) v humoristickom časopise Fliegende Blätter (Letiace listy). Jeho diela vydávané v časopisoch i samostatne inšpirovali mnohých ilustrátorov v Európe i v USA. K najvýznamnejším predstaviteľom komiksu vo Francúzsku patril satirický kresliar a karikaturista Caran d’Ache (vlastným menom Emmanuel Poiré, *1858, †1909).

Koncom 19. stor. podnietila rozvoj moderného komiksu v USA rivalita medzi vydavateľmi denníkov. K jeho masovej popularite tam prispela o. i. aj nízka úroveň jazykových znalostí imigrantov, ktorí vyhľadávali obrázkovú formu s minimom textových informácií. Komiksy spočiatku vychádzali najmä v novinách (ako komiksový strip), od 30. rokov 20. stor. aj vo forme lacných kníh v mäkkých papierových väzbách (tzv. komiksové zošity). Jednotlivé obdobia amerického komiksu sú označované ako zlatý (koniec 30. – zač. 50. rokov 20. stor.), strieborný (1956 – okolo 1970), bronzový (okolo 1970 – okolo 1985) a moderný alebo temný (od okolo 1985 do súčasnosti) vek. K najvýznamnejším priekopníkom komiksu patril americký výtvarník Richard Felton Outcault (*1863, †1928). Jeho populárny komiks Žlté dieťa (Yellow Kid) vydávaný od roku 1895 v časopise New York World je považovaný za prvý moderný komiks. Komiks následne získal širokú popularitu ako ilustrácia každodenne sa objavujúca v novinách. V roku 1897 Rudolph Dirks (*1877, †1968) vytvoril komiks Katzenjammer Kids, 1905 – 11 zaujal Zenas Winsor McCay (*okolo 1867 – 71, †1934) komiksom Malý Nemo (Little Nemo) o snových zážitkoch malého hrdinu a 1913 – 44 George Joseph Herriman (*1880, †1944) komiksom Krazy Kat.

Súčasnú podobu nadobudol komiks v 20. – 30. rokoch 20. stor., keď nastala výrazná komercionalizácia i masové rozšírenie komiksov v tlačených médiách a vznikli aj viaceré vydavateľstvá výlučne zamerané na ich vydávanie. V zlatom veku amerického komiksu boli vytvorené mnohé legendárne komiksové postavy, ktoré prenikli aj do filmu a stali sa hrdinami tzv. súčasnej mytológie. Expanzii komiksov napomohlo obohatenie o detektívne, dobrodružné, fantastické i sci-fi žánre. V tomto období vznikli komiksy, ktoré boli populárne aj v nasledujúcich desaťročiach, napr. Blondie (1930 – 73) od Chica Younga (vlastným menom Murat Bernard Young, *1901, †1973), Dick Tracy (1931 – 77) od Chestera Goulda (*1900, †1985), Pepek námorník (Popeye the Sailor Man, 1919 – 94) od Elzieho Crislera Segara (*1894, †1938), Gasoline Alley (od 1919 do súčasnosti) od Franka Kinga (*1883, †1969), Tarzan (od 1929), Superman (od 1939 do súčasnosti), Batman (od 1939/40 do súčasnosti) a Spider-Man (od 1962) od viacerých ilustrátorov. V období 2. svet. vojny sa v komiksoch presadili témy vojny a zločinu, napr. Kapitán Amerika (od 1941 do súčasnosti) od Joea (Josepha Henryho) Simona (vlastným menom Hymie Simon, *1913, †2011) a Jacka Kirbyho (vlastným menom Jacob Kurtzberg, *1917, †1994). V 50. rokoch 20. stor. prevládli v komikse domáce a sentimentálne námety, v 60. rokoch 20. stor. i námety so sociálnym a s kritickým charakterom, viaceré hraničili s ostrou politickou satirou, napr. Doonesbury (od 1970 do súčasnosti) od Garryho Trudeaua (vlastným menom Garretson Beekman Trudeau, *1948). Komiksy reagovali na rozličné súdobé hnutia a tendencie v rámci spoločnosti (anarchizmus, feminizmus, znečisťovanie životného prostredia, rasizmus). V tomto období sa objavili i tzv. undergroundové komiksy, v ktorých sa objavovali motívy súvisiace so sexom a s drogami, ako aj prekračovanie a zosmiešňovanie spoločenských konvencií a zákazov. Mnohé americké komiksy boli distribuované do celého sveta a ovplyvnili najmä komiksy v západnej Európe a v Japonsku.

V 30. a 40. rokoch 20. stor. sa v európskom komikse presadil belgický (resp. valónsky) komiks, napr. Tintinove dobrodružstvá (1929 – 76) od Hergého (vlastným menom Georges Prosper Remi, *1907, †1983), westernové komiksy Jerry Spring od Jijého (vlastným menom Joseph Gillain, *1914, †1980), Lucky Luke (1949) od Morrisa (vlastným menom Maurice de Bevere, *1923, †2001). V Spojenom kráľovstve si získal obľubu komiks Andy Capp (od 1957 do súčasnosti) od Rega Smytha (vlastným menom Reginald Smyth, *1917, †1998), vo Francúzsku Astérix (od 1959 do súčasnosti) od Reného Goscinnyho (*1926, †1977) a Alberta Uderza (*1927, †2020) a Barbarella (1962 – 64) od Jeana-Clauda Foresta (*1930, †1998).

V 60. rokoch 20. stor. získal americký komiks veľkú popularitu aj v Japonsku. Postupne sa prepojil s dlhou domácou tradíciou humorného a satirického umenia komiksu (japonský názov manga) a nadviazal na ňu. K zakladateľom moderného japonského komiksu patrí Osamu Tezuka (*1928, †1989), ktorý vo svojich dielach kodifikoval jeho charakteristické estetické princípy. K významným tvorcom patrí aj Leidži (aj Reidži) Macumoto (vlastným menom Akira Macumoto, *1938). Japonský komiks si od 80. rokov 20. stor. získal veľkú popularitu aj v iných krajinách.

V 60. rokoch 20. stor. boli komiksom inšpirovaní aj niektorí umelci pop-artu (za prvú citáciu komiksu v maľbe je považovaný obraz Dublin, 1960, od amerického maliara Edwarda Josepha Ruschu IV., *1937). Formálnu stránku komiksu začal od začiatku 60. rokov 20. stor. vo svojich dielach uplatňovať Roy Lichtenstein (*1923, †1997; Drowning Girl, 1963; jeho obrazy vznikali niekoľkonásobným zväčšovaním komiksových predlôh). Maľby inšpirované komiksom vytvárali na prelome 50. a 60. rokov 20. stor. aj A. Warhol a americký maliar Mel Ramos (*1935, †2018), ktorý vo svojich obrazoch použil postavy Supermana i Batmana. Komiks inšpiroval aj viacerých umelcov od 80. rokov 20. stor. do súčasnosti. Pravidelne sa organizujú medzinárodné komiksové festivaly, napr. v Tokiu v Japonsku (Comiket), v Lucce v Taliansku (Lucca Comics & Games), v Angoulême vo Francúzsku (Festival international de la bande dessinée d'Angoulême).

V Česku bol jedným z priekopníkov obrázkových príbehov J. Lada. K prvým českým komiksom patrili Ferda Mravenec (od 1933) od O. Sekoru a Rychlé šípy (od 1938) od scenáristu J. Foglara a ilustrátora Jana Fischera (*1907, †1960). K najvýznamnejším tvorcom 2. polovice 20. stor. patril Kája Saudek (vlastným menom Karel Saudek, *1935, †2015), ktorý vytvoril niekoľko legendárnych komiksov (postava Muriel; Muriel a andělé, časť časopisecky 1968/69, publikovaný 1991). V časopise ABC mladých techniků a přírodovědců vychádzali slávne seriály Pod paprsky Zářícího (1973 – 76) od Vlastislava Tomana (*1929) a kresliara Františka Kobíka (*1933, †2006) a Vzpoura mozků (1977 – 79) od Václava Šorela (*1937) a F. Kobíka, v časopise Reflex vychádza od 1995 komiks Zelený Raoul od kresliara Štěpána Mareša (*1972). K výrazným tvorcom komiksov patrí aj Jiří Grus (*1978; Voleman, od 2006).

Na Slovensku sa prvé kreslené príbehy uplatnili v časopise Černokňažník (1876 – 1910), kde viaceré humoresky ilustroval M. Aleš, sporadicky sa objavovali aj v neskorších časopisoch Dereš (1920), Jež (1922 – 26) a Kocúr (1919 – 45). Niektoré seriály na pokračovanie vychádzali v časopise Šidlo (1947 – 48), neskôr v Roháči, napr. 1965 – 88 príbehy humornej kreslenej postavičky Jožinka (Jožinko, dieťa svojich rodičov) od J. Scheka, ktorý je považovaný za zakladateľa slovenského klasického komiksu, a komiks Bill a Mary od ilustrátorky Boženy Plocháňovej (*1929, †2020). Koncom 60. rokov 20. stor. vyšli aj prvé komiksové zošity prebraté zo zahraničia, vo viacerých novinách a časopisoch vychádzali komiksy na pokračovanie. V 70. rokoch 20. stor. nastal vo výdavaní komiksov útlm, kreslené seriály vychádzali v časopisoch Kamarát (Prakovníček, 1969 – 70, od Jozefa Cesnaka, *1936; Kamko a Kamka, 1971 – 73, od Pavla Moravčíka), Elektrón (1973 – 90, väčšinu komiksov kreslil J. Schek) a sporadicky aj v iných časopisoch. Koncom 80. rokov 20. stor. nastalo oživenie komiksovej tvorby, obdobím najväčšieho rozkvetu komiksu bol začiatok i 1. polovica 90. rokov 20. stor. Objavili sa noví kresliari, napr. Ladislav Csurma (*1957), Juraj Maxon (*1963), Danglár (vlastným menom Jozef Gertli, *1962), Dušan Blažek (*1963), Miroslav Regitko (*1965), Milan Dubnický (*1956) a i. Po roku 1989 vznikli viaceré špecializované časopisy, napr. Bublinky (1990 – 92), začali sa vydávať aj komiksové zošity zahraničného pôvodu a organizovať výstavy, napr. v roku 1992 zorganizovalo bratislavské Združenie autorov komiksu (pôsobilo 1992 – 95) putovnú výstavu Comics x 5, od roku 2003 sa v Bratislave organizuje medzinárodný festival Comics salón.

Text hesla

komiks [angl.], comics, aj komiksový strip — seriál (pásmo) zvyčajne naratívnych kresieb v kinematografickom slede sprevádzaných textom. Populárna umelecká forma, synkretický umelecký druh patriaci k žánrom masovej kultúry, využívajúci výdobytky výtvarného, literárneho a filmového umenia (angl. comic strip = komický pás, resp. pás komických obrazov, odtiaľ názov), vydávaný tlačou alebo uverejňovaný na internete (webový komiks). Základom komiksu je zreťazenie vizuálnych a dejovo nasýtených sekvencií na princípe strihu a montáže. Základnou kompozičnou jednotkou je sekvencia (kresba) ohraničená jedným príbehom alebo stránkou. Komiks zvyčajne zobrazuje humorný, fantastický, dobrodružný alebo rozprávkový príbeh. Jednotlivé kresby usporiadané v pásoch sú radené zvyčajne horizontálne, výnimočne aj vertikálne, bývajú doplnené bielymi plochami (obvykle balónového tvaru, tzv. bublinami) s textom, môžu však byť aj čisto obrázkové, bez textu. Komiks zároveň predstavuje autonómny literárny žáner charakteristický vlastnými štrukturálnymi prvkami a originálnou komunikatívnou technikou. Dramatický účinok sa dosahuje sekvenčným radením obrázkov, aplikovaním strihu, ako aj veľkosťou písma. V komiksových textoch sa uplatňujú elipsa, proziopéza, apoziopéza i deformácia slov, ako aj interpunkčné znamienka (výkričník, otáznik, tri bodky). Využívajú sa rôzne postupy vizualizácie metafory alebo prirovnania s použitím rozľahlej osnovy konvencií (figuratívne symboly, obláčiky rôznych tvarov), grafické znaky (linky, špirály, víry) nahrádzajúce zvuk či onomatopoické zdroje jazyka, ďalej surrealistické nápady, záberové uhly a princípy strihu inšpirované filmom a jeho inováciami. V komikse sa uplatňuje vymedzená typológia charakterov postáv. Medzi kladnými a zápornými postavami je výrazný kontrast, hypertrofia dobra a zla má ráz schematickosti, prechádza do extrémnych polôh. Gestikulácia a fyziognomické výrazy postáv bývajú stvárnené čo najexpresívnejšie.

Vývin komiksu je úzko spätý s rozvojom grafiky (tlače). Jeho schéma je odvodená z tradície európskych sérií obrázkových drevorezov, ktoré sa rozšírili v Nemecku v 16. stor. (najstaršie príklady pochádzajú z konca 15. stor.) a získali si popularitu širších ľudových vrstiev. Zobrazovali zábavné príbehy, morality, porekadlá, životy svätcov i zázračné udalosti. Podobné tlače boli rozšírené v 16. – 18. stor. aj v Nizozemsku, Taliansku a Rusku. K vývinu komiksov významným spôsobom prispeli aj grafické diela (grafické cykly s naratívnym obsahom) s aktuálnymi sociálnymi a politickými témami. Vytvárali ich J. Callot (cyklus Hrôzy vojny, 1633), W. Hogarth (Život neviestky, 1732; Život zhýralca, 1735), ako aj F. Goya y Lucientes, ktorého grafické cykly vychádzali v podobe albumov, čím sa priblížili forme knihy. Vývin moderného komiksu bol ovplyvnený aj karikatúrou a súdobou politickou satirou v Spojenom kráľovstve po roku 1800. V 19. stor. vznikli viaceré prototypy komiksov v podobe tlačou vydávaných cyklov hádaniek, rébusov a spoločenských hier. Významným podnetom na vznik komiksov bola aj časopisecká a novinová ilustrácia v 19. stor., ktorá svojou nenáročnou a zábavnou formou vychádzala v ústrety vkusu širokých vrstiev detských i dospelých čitateľov.

Koncepcia komiksu sa prvýkrát objavila v knižných ilustráciách švajčiarskeho maliara, karikaturistu, kresliara a spisovateľa Rodolpha Töpffera (*1799, †1846), ktorý je považovaný za zakladateľa moderného komiksu a jeho diela ovplyvnili aj vývin satirickej ilustrácie v 19. stor. vo Francúzsku. Koncom 19. stor. vynikol nemecký grafik, ilustrátor, básnik a prozaik W. Busch, ktorý sa preslávil kresleným seriálom Max a Moritz (1865) v humoristickom časopise Fliegende Blätter (Letiace listy). Jeho diela vydávané v časopisoch i samostatne inšpirovali mnohých ilustrátorov v Európe i v USA. K najvýznamnejším predstaviteľom komiksu vo Francúzsku patril satirický kresliar a karikaturista Caran d’Ache (vlastným menom Emmanuel Poiré, *1858, †1909).

Koncom 19. stor. podnietila rozvoj moderného komiksu v USA rivalita medzi vydavateľmi denníkov. K jeho masovej popularite tam prispela o. i. aj nízka úroveň jazykových znalostí imigrantov, ktorí vyhľadávali obrázkovú formu s minimom textových informácií. Komiksy spočiatku vychádzali najmä v novinách (ako komiksový strip), od 30. rokov 20. stor. aj vo forme lacných kníh v mäkkých papierových väzbách (tzv. komiksové zošity). Jednotlivé obdobia amerického komiksu sú označované ako zlatý (koniec 30. – zač. 50. rokov 20. stor.), strieborný (1956 – okolo 1970), bronzový (okolo 1970 – okolo 1985) a moderný alebo temný (od okolo 1985 do súčasnosti) vek. K najvýznamnejším priekopníkom komiksu patril americký výtvarník Richard Felton Outcault (*1863, †1928). Jeho populárny komiks Žlté dieťa (Yellow Kid) vydávaný od roku 1895 v časopise New York World je považovaný za prvý moderný komiks. Komiks následne získal širokú popularitu ako ilustrácia každodenne sa objavujúca v novinách. V roku 1897 Rudolph Dirks (*1877, †1968) vytvoril komiks Katzenjammer Kids, 1905 – 11 zaujal Zenas Winsor McCay (*okolo 1867 – 71, †1934) komiksom Malý Nemo (Little Nemo) o snových zážitkoch malého hrdinu a 1913 – 44 George Joseph Herriman (*1880, †1944) komiksom Krazy Kat.

Súčasnú podobu nadobudol komiks v 20. – 30. rokoch 20. stor., keď nastala výrazná komercionalizácia i masové rozšírenie komiksov v tlačených médiách a vznikli aj viaceré vydavateľstvá výlučne zamerané na ich vydávanie. V zlatom veku amerického komiksu boli vytvorené mnohé legendárne komiksové postavy, ktoré prenikli aj do filmu a stali sa hrdinami tzv. súčasnej mytológie. Expanzii komiksov napomohlo obohatenie o detektívne, dobrodružné, fantastické i sci-fi žánre. V tomto období vznikli komiksy, ktoré boli populárne aj v nasledujúcich desaťročiach, napr. Blondie (1930 – 73) od Chica Younga (vlastným menom Murat Bernard Young, *1901, †1973), Dick Tracy (1931 – 77) od Chestera Goulda (*1900, †1985), Pepek námorník (Popeye the Sailor Man, 1919 – 94) od Elzieho Crislera Segara (*1894, †1938), Gasoline Alley (od 1919 do súčasnosti) od Franka Kinga (*1883, †1969), Tarzan (od 1929), Superman (od 1939 do súčasnosti), Batman (od 1939/40 do súčasnosti) a Spider-Man (od 1962) od viacerých ilustrátorov. V období 2. svet. vojny sa v komiksoch presadili témy vojny a zločinu, napr. Kapitán Amerika (od 1941 do súčasnosti) od Joea (Josepha Henryho) Simona (vlastným menom Hymie Simon, *1913, †2011) a Jacka Kirbyho (vlastným menom Jacob Kurtzberg, *1917, †1994). V 50. rokoch 20. stor. prevládli v komikse domáce a sentimentálne námety, v 60. rokoch 20. stor. i námety so sociálnym a s kritickým charakterom, viaceré hraničili s ostrou politickou satirou, napr. Doonesbury (od 1970 do súčasnosti) od Garryho Trudeaua (vlastným menom Garretson Beekman Trudeau, *1948). Komiksy reagovali na rozličné súdobé hnutia a tendencie v rámci spoločnosti (anarchizmus, feminizmus, znečisťovanie životného prostredia, rasizmus). V tomto období sa objavili i tzv. undergroundové komiksy, v ktorých sa objavovali motívy súvisiace so sexom a s drogami, ako aj prekračovanie a zosmiešňovanie spoločenských konvencií a zákazov. Mnohé americké komiksy boli distribuované do celého sveta a ovplyvnili najmä komiksy v západnej Európe a v Japonsku.

V 30. a 40. rokoch 20. stor. sa v európskom komikse presadil belgický (resp. valónsky) komiks, napr. Tintinove dobrodružstvá (1929 – 76) od Hergého (vlastným menom Georges Prosper Remi, *1907, †1983), westernové komiksy Jerry Spring od Jijého (vlastným menom Joseph Gillain, *1914, †1980), Lucky Luke (1949) od Morrisa (vlastným menom Maurice de Bevere, *1923, †2001). V Spojenom kráľovstve si získal obľubu komiks Andy Capp (od 1957 do súčasnosti) od Rega Smytha (vlastným menom Reginald Smyth, *1917, †1998), vo Francúzsku Astérix (od 1959 do súčasnosti) od Reného Goscinnyho (*1926, †1977) a Alberta Uderza (*1927, †2020) a Barbarella (1962 – 64) od Jeana-Clauda Foresta (*1930, †1998).

V 60. rokoch 20. stor. získal americký komiks veľkú popularitu aj v Japonsku. Postupne sa prepojil s dlhou domácou tradíciou humorného a satirického umenia komiksu (japonský názov manga) a nadviazal na ňu. K zakladateľom moderného japonského komiksu patrí Osamu Tezuka (*1928, †1989), ktorý vo svojich dielach kodifikoval jeho charakteristické estetické princípy. K významným tvorcom patrí aj Leidži (aj Reidži) Macumoto (vlastným menom Akira Macumoto, *1938). Japonský komiks si od 80. rokov 20. stor. získal veľkú popularitu aj v iných krajinách.

V 60. rokoch 20. stor. boli komiksom inšpirovaní aj niektorí umelci pop-artu (za prvú citáciu komiksu v maľbe je považovaný obraz Dublin, 1960, od amerického maliara Edwarda Josepha Ruschu IV., *1937). Formálnu stránku komiksu začal od začiatku 60. rokov 20. stor. vo svojich dielach uplatňovať Roy Lichtenstein (*1923, †1997; Drowning Girl, 1963; jeho obrazy vznikali niekoľkonásobným zväčšovaním komiksových predlôh). Maľby inšpirované komiksom vytvárali na prelome 50. a 60. rokov 20. stor. aj A. Warhol a americký maliar Mel Ramos (*1935, †2018), ktorý vo svojich obrazoch použil postavy Supermana i Batmana. Komiks inšpiroval aj viacerých umelcov od 80. rokov 20. stor. do súčasnosti. Pravidelne sa organizujú medzinárodné komiksové festivaly, napr. v Tokiu v Japonsku (Comiket), v Lucce v Taliansku (Lucca Comics & Games), v Angoulême vo Francúzsku (Festival international de la bande dessinée d'Angoulême).

V Česku bol jedným z priekopníkov obrázkových príbehov J. Lada. K prvým českým komiksom patrili Ferda Mravenec (od 1933) od O. Sekoru a Rychlé šípy (od 1938) od scenáristu J. Foglara a ilustrátora Jana Fischera (*1907, †1960). K najvýznamnejším tvorcom 2. polovice 20. stor. patril Kája Saudek (vlastným menom Karel Saudek, *1935, †2015), ktorý vytvoril niekoľko legendárnych komiksov (postava Muriel; Muriel a andělé, časť časopisecky 1968/69, publikovaný 1991). V časopise ABC mladých techniků a přírodovědců vychádzali slávne seriály Pod paprsky Zářícího (1973 – 76) od Vlastislava Tomana (*1929) a kresliara Františka Kobíka (*1933, †2006) a Vzpoura mozků (1977 – 79) od Václava Šorela (*1937) a F. Kobíka, v časopise Reflex vychádza od 1995 komiks Zelený Raoul od kresliara Štěpána Mareša (*1972). K výrazným tvorcom komiksov patrí aj Jiří Grus (*1978; Voleman, od 2006).

Na Slovensku sa prvé kreslené príbehy uplatnili v časopise Černokňažník (1876 – 1910), kde viaceré humoresky ilustroval M. Aleš, sporadicky sa objavovali aj v neskorších časopisoch Dereš (1920), Jež (1922 – 26) a Kocúr (1919 – 45). Niektoré seriály na pokračovanie vychádzali v časopise Šidlo (1947 – 48), neskôr v Roháči, napr. 1965 – 88 príbehy humornej kreslenej postavičky Jožinka (Jožinko, dieťa svojich rodičov) od J. Scheka, ktorý je považovaný za zakladateľa slovenského klasického komiksu, a komiks Bill a Mary od ilustrátorky Boženy Plocháňovej (*1929, †2020). Koncom 60. rokov 20. stor. vyšli aj prvé komiksové zošity prebraté zo zahraničia, vo viacerých novinách a časopisoch vychádzali komiksy na pokračovanie. V 70. rokoch 20. stor. nastal vo výdavaní komiksov útlm, kreslené seriály vychádzali v časopisoch Kamarát (Prakovníček, 1969 – 70, od Jozefa Cesnaka, *1936; Kamko a Kamka, 1971 – 73, od Pavla Moravčíka), Elektrón (1973 – 90, väčšinu komiksov kreslil J. Schek) a sporadicky aj v iných časopisoch. Koncom 80. rokov 20. stor. nastalo oživenie komiksovej tvorby, obdobím najväčšieho rozkvetu komiksu bol začiatok i 1. polovica 90. rokov 20. stor. Objavili sa noví kresliari, napr. Ladislav Csurma (*1957), Juraj Maxon (*1963), Danglár (vlastným menom Jozef Gertli, *1962), Dušan Blažek (*1963), Miroslav Regitko (*1965), Milan Dubnický (*1956) a i. Po roku 1989 vznikli viaceré špecializované časopisy, napr. Bublinky (1990 – 92), začali sa vydávať aj komiksové zošity zahraničného pôvodu a organizovať výstavy, napr. v roku 1992 zorganizovalo bratislavské Združenie autorov komiksu (pôsobilo 1992 – 95) putovnú výstavu Comics x 5, od roku 2003 sa v Bratislave organizuje medzinárodný festival Comics salón.

Zverejnené 7. januára 2021.

citácia

Komiks [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-03-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/komiks