kolégium

kolégium [lat.] —

1. zhromaždenie, zbor, rada, spoločenstvo, spolok;

a) pôvodne v starovekom Ríme komunita, združenie ľudí (lat. collegium = spoločenstvo; niekedy aj societas alebo sodalicium) spojených spoločnými záujmami alebo vykonávajúcich rovnaké povolanie či úrad. Jestvovali úradné, súkromné a kňazské kolégiá. Úradné kolégiá predstavovali zbor štátnych úradníkov, ktorí plnili konkrétne úlohy a vykonávali svoj úrad na princípe kolegiality, t. j. mali rovnaké právomoci, konali koordinovane a vzájomne sa kontrolovali. Napr. každoročne volení dvaja konzuli predstavovali kolégium konzulov (collegae, odtiaľ kolega), jestvovalo kolégium decemvirov, edilov a i. Súkromné kolégiá jestvovali od najstarších čias, podľa Zákonov dvanástich tabúľ (polovica 5. stor. pred n. l.) boli považované za právnickú osobu, mali stanovy a na ich čele stál volený magister. Organizovali sa podľa profesií, jestvovali kolégiá remeselníkov (collegium opificum), kolégiá obchodníkov (collegium mercatorum) a i., ktoré však neboli ekonomickým združením, ich hlavným poslaním bolo uctievanie nejakého božstva a spoločné náboženské obrady. Niektoré súkromné kolégiá mali formu podporných spolkov, napr. pohrebný spolok (collegium funeraticium), ktorý z vyzbieraných príspevkov hradil svojim členom náklady spojené s pohrebom. Kňazské kolégiá predstavovali formu organizácie kňazov ako úradníkov zabezpečujúcich vykonávanie štátneho kultu (→ rímske náboženstvo), najvýznamnejším kňazským kolégiom boli pontifikovia (collegium pontificum, aj collegium pontificium; → pontifex), ďalšími napr. auguri, augustáli, arvalskí bratia, feciali, flaminovia, haruspikovia (→ haruspex) a saliovia;

b) aj kúria – vo Svätej rímskej ríši nemeckého národa od neskorého stredoveku (resp. od konca 15. stor.) organizačná zložka (rada) ríšskeho snemu, ktorý sa skladal z kolégia kurfirstov, kolégia ríšskych kniežat a kolégia ríšskych miest;

c) v katolíckej cirkvi zbor (zhromaždenie) vyšších duchovných, napr. kolégium kňazov pri katedrálnom alebo pri kolegiátnom kostole (→ kapitula), kolégium konzultorov v rámci úradov (dikastérií) Rímskej kúrie a diecéz (→ konzultor), kolégium kardinálov. Kolégium kardinálov (lat. sacrum collegium; od 1150) je zbor všetkých kardinálov, ktorý ako poradné grémium pomáha pápežovi pri riešení dôležitých cirkevných otázok (ich spoločné zasadnutie pod predsedníctvom pápeža sa nazýva konzistórium) a počas obdobia sedisvakancie, keď úrad pápeža nie je obsadený, riadi katolícku cirkev a volí pápeža (→ konkláve). Kolégium kardinálov sa člení na tri rády (ordines): biskupský rád, ktorého členovia (kardináli biskupi) sú titulárnymi biskupmi niektorej z diecéz v bezprostrednej blízkosti Ríma (Albano, Ostia, Porto-Santa Rufina, Palestrina, Sabina-Poggio Mirteto, Frascati, Velletri-Segni) alebo ide o patriarchov východných katolíckych cirkví, príp. o iných biskupov povýšených do tejto hodnosti pápežom, kňazský (presbyterský) rád, ktorý tvoria kardináli kňazi (sú kňazmi v niektorých z tzv. titulárnych kostolov v Ríme a majú podľa neho titul), a diakonský rád, ktorého členovia majú titul podľa niektorej z rímskych diakonií, najstarší z nich sa nazýva kardinál protodiakon. Na čele kolégia kardinálov stojí kardinál dekan z biskupského rádu (od 2020 taliansky kardinál Giovanni Battista Re, *1934), ktorý je považovaný za prvého medzi rovnými (→ primus inter pares) a v prípade potreby má právo vysvätiť novozvoleného pápeža za biskupa. Kardinál protodiakon, čiže prvý v ráde kardinálov diakonov (od 2014 taliansky kardinál Renato Martino, *1932), oznamuje ľudu meno novozvoleného pápeža frázou Habemus Papam (Máme pápeža);

d) v určitej inštitúcii skupina (zbor, rada, kolektívny orgán) vybraných odborníkov (poradcov) z rovnakého odboru, aj zhromaždenie (zasadnutie) tejto skupiny, napr. vedecké kolégium pôsobiace pri Slovenskej akadémii vied (Vedecké kolégium SAV pre matematiku, fyziku a informatiku; pre vedy o Zemi a vesmíre; pre elektroniku, materiálový výskum a technológie; pre lekárske vedy; pre molekulárnu biológiu a genetiku; pre biologicko-ekologické vedy; pre chemické vedy; pre kultúrno-historické vedy; pre vedu o jazyku, literatúre a umeniach; pre vedy o človeku a spoločnosti), ktorých úlohou je usmerňovať a riadiť vedecký výskum v určitej oblasti, či kolégium sudcov pri krajských súdoch a Najvyššom súde SR, pri ktorých sa zriaďujú trestnoprávne, občianskoprávne, obchodnoprávne a správne kolégiá (sudcovia sú do nich zaraďovaní podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti v rozvrhu práce na celý kalendárny rok). Kolégium Najvyššieho súdu SR o. i. prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR v záujme jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a i. všeobecne záväzných právnych predpisov;

2. vyššie vzdelávacie zariadenie rozličného typu (univerzita, vysoká škola, vyššia stredná škola) s internátom; angl. college, fr. collège;

a) univerzitné kolégium – internát pre univerzitných študentov plniaci zároveň výchovno-vzdelávacie úlohy. Pôvodne ubytovňa pre nemajetných študentov (za najstaršie kolégium sa považuje tzv. Kolégium osemnástich, fr. Collège des Dix-huit, založené 1180 pri katedrále Notre-Dame v Paríži), od 13. stor. relatívne samostatná súčasť stredovekých univerzít, v ktorých s cieľom poskytovať študentom nielen ubytovanie, ale vplývať aj na ich výchovu, spoločne žili žiaci i profesori (prebiehala tam aj výučba), niekedy boli v priestoroch kolégia umiestnené aj celé univerzity. Študenti vytvárali s učiteľmi jednu komunitu, dodržiavali stanovené reguly a zúčastňovali sa na spoločnom vzdelávaní v teológii, vo filozofii, ako aj v cirkevnom a civilnom práve. Najstaršie kolégiá takéhoto typu, Collège de Sorbonne, založil v roku 1257 vo Francúzsku pri Parížskej univerzite ( Sorbona) Robert de Sorbonne (*1201, †1274). V súčasnosti sa vo Francúzsku označujú ako collège vyššie stredné alebo vysoké školy (napr. Collège de France). Univerzitné kolégiá v Anglicku ( college, význam 1b) predstavujú samostatné spoločenstvá profesorov a študentov pri univerzite. Prvé vznikli pri Oxfordskej univerzite: v roku 1263 založil John de Balliol (†okolo 1268) Balliol College a 1264 rochesterský biskup Walter de Merton (†1277) Merton College. V roku 1284 založil biskup z Ely Hugh de Balsham (†1286) kolégium Peterhouse pri Cambridgeskej univerzite. Kolégiá postupne vznikali aj v iných krajinách, napr. v roku 1366 založil Karol IV. pri Karlovej univerzite v Prahe Karlovu kolej slúžiacu na ubytovanie i na výučbu (v súčasnosti v češtine termín kolej označuje najčastejšie vysokoškolský internát). Podľa anglického modelu vznikali neskôr kolégiá aj v USA, napr. v roku 1636 Harvard College, 1701 Yale College či 1746 Princeton College, z ktorých sa postupne vyvinuli Harvardova, Yalova a Princetonská univerzita. V súčasnosti na viacerých zahraničných univerzitách predstavujú kolégiá relatívne nezávislé inštitúcie, ktoré spolu tvoria univerzitný celok, napr. kolégiá na Oxfordskej a Harvardovej univerzite;

b) vyššia stredná škola so študentským domovom. Kolégiá tohto typu vznikali v období reformácie a protireformácie (od 16. stor.) a zriaďovali ich najmä katolíci, ale aj protestanti. Katolícke kolégiá zakladali rehole, najmä jezuiti, ale aj piaristi (napr. viedli odbornú hospodársku školu Collegium oeconomicum v Senci; zriadená 1763 Máriou Teréziou, 1776 presťahovaná do Taty v dnešnom Maďarsku) a i.; → katolícke školy. Prvé jezuitské kolégium vzniklo v roku 1546 v Gandíi v Španielsku, ďalšie vznikli v Taliansku: v roku 1548 v Messine (dnešná Messinská univerzita, talianska Università degli Studi di Messina) a 1551 v Ríme (ako Rímske kolégium, lat. Collegium Romanum, v súčasnosti najvýznamnejšia pápežská univerzita Gregoriana), na Slovensku vzniklo najstaršie jezuitské kolégium v Trnave (1561 – 67), v období 1615 – 1773 ich celkove pôsobilo 16. Spočiatku sa zameriavali len na výchovu kňazského dorastu, ich pôvodnou úlohou ako tzv. formačných domovov bolo inštitucionálne formovať vhodných kandidátov na cirkevnú službu, t. j. vychovať vzdelaného a nábožensky založeného človeka vyznačujúceho sa silnou vôľou, vysokou mierou sebaovládania, poslušnosti a pokory, a tak prispievať k duchovnej obnove katolíckej cirkvi. Od konca 16. stor. prijímali aj laikov (aj nekatolíkov) zo všetkých sociálnych vrstiev, čím sa stali jedným z dôležitých prostriedkov rekatolizácie. Podľa organizačného poriadku Ratio studiorum, ktorý upresňoval študijné programy a metodologické zásady vyučovania, sa v nižších ročníkoch na vysokej profesionálnej úrovni vyučovali gramatika (latinčina, v menšej miere gréčtina), literatúra (diela antických spisovateľov, napr. Ezopa, Ciceróna a Ovídia) a rétorika, vo vyšších ročníkoch fyzika, matematika, história, geografia a teológia. Dôraz sa kládol na latinský jazyk, filozofiu a teológiu, veľká pozornosť sa venovala preverovaniu vedomostí, opakovaniu, ústnym a písomným cvičeniam, gramatike, rétorike (cieľom bolo jasné a správne vyjadrovanie, krása a sila prejavu), literatúre, poézii, dišputám žiakov a didaktickému využitiu divadelných hier, ako aj pevnému poriadku a disciplíne. Po zrušení jezuitského rádu (1773) väčšina jezuitských kolégií zanikla alebo ich vedenie prebrali iné rehole alebo štát. Protestantské kolégiá predstavovali internátnu vyššiu latinskú strednú školu, pričom nižšie ročníky zahŕňali výučbu gymnaziálneho typu, vyššie poskytovali teologické, príp. aj učiteľské vzdelanie. Na Slovensku pôsobilo napr. kolégium reformovanej cirkvi v Komárne (1606 – 1852) či evanjelické a. v. prešovské kolégium (založené 1665, vyučovanie sa začalo 1667). Ako kolégiá sa v súčasnosti niekedy označuje aj druh strednej školy vo Francúzsku a v Belgicku (collège, význam 1) alebo vyššej strednej školy v Spojenom kráľovstve a USA (college);

c) pápežom založené semináre na výchovu a vzdelávanie budúcich kňazov študujúcich na pápežských univerzitách; pápežské kolégiá. Slovenským kňazom študujúcim na rímskej univerzite slúži Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme (založené 1961);

3. orgán štátnej správy, napr. v habsburskej monarchii dvorské kolégium pre mincovníctvo a baníctvo (banská komora), v Rusku ústredný orgán štátnej správy (napr. kolégium zahraničných vecí) zavedený Petrom I. Veľkým v rokoch 1717 – 21 namiesto dovtedajších prikazov, v 19. stor. boli kolégiá postupne zrušené a nahradené ministerstvami.