Kňažko, Milan

Kňažko, Milan, 28. 8. 1945 Horné Plachtince, okres Veľký Krtíš — slovenský herec a politik. R. 1964 – 68 študoval herectvo na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave a 1968 – 70 na medzinárodnej divadelnej škole Centre universitaire international de formation et de recherche dramatique v Nancy. R. 1970 – 71 člen Divadla na korze v Bratislave, 1971 – 85 činohry Novej scény a 1985 – 90 Činohry SND. R. 1989 sa angažoval v udalostiach vedúcich k spoločensko-politickej zmene v Československu, v novembri 1989 spoluorganizátor a moderátor masových mítingov v Bratislave, spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu a člen jeho Koordinačného výboru (→ Nežná revolúcia).

R. 1989 – 90 poradca prezidenta ČSFR V. Havla a po voľbách 1990 poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR v Prahe, od júna 1990 minister bez kresla, od 6. 9. 1990 minister medzinárodných vzťahov SR v 1. vláde V. Mečiara. R. 1991 spoluzakladateľ a do 1993 člen Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS; dnes Strana demokratického Slovenska), 1994 – 95 podpredseda Demokratickej únie Slovenska, 1995 – 2000 člen Demokratickej únie, 2000 – 03 člen Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (dnes SDKÚ-DS; 2000 – 04 podpredseda). R. 1992 – 93 podpredseda vlády a minister zahraničných vecí SR, 1992 poslanec Národnej rady SR za HZDS, 1993 – 98 nezávislý poslanec, člen výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a náhradník Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, 1998 – 2002 minister kultúry SR. R. 2003 – 07 generálny riaditeľ TV JOJ. R. 2014 neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách. Pôsobil aj na Divadelnej fakulte VŠMU (január – jún 1990 dekan).

Patrí k najvýraznejším hereckým osobnostiam svojej generácie. V divadle spolupracoval s významnými režisérskymi osobnosťami (M. Pietor, V. Strnisko), zaujal ako Marat (Úbohý môj Marat, 1970), Peter (Les, 1971), Akast (Mizantrop, 1972), Horatio (Hamlet, 1974), Timoša (Zlatý koč, 1975), Pierre (Clavijo, 1976), Ergast (Úprimní, 1977), Ivanov (Fenoméni, 1980), Mozart (Amadeus, 1982), Lopachin (Višňový sad, 1984), Svätopluk (Pravda Svätoplukova, 1985) a On (Lavička, 1987). Od 1997 znova účinkuje v divadle, najmä v komorných inscenáciách (napr. v Štúdiu L + S). Popularitu získal najmä ako filmový a televízny herec, stvárnil postavy v dlhometrážnych filmoch Šerif za mrežami (1965), Nevesta hôľ (1971, podľa literárnej predlohy F. Švantnera), Zajtra bude neskoro (1972), Deň, ktorý neumrie (1974), Život na úteku (1975), Choď a nelúč sa (1979), Nevěsta k zulíbání (1980), Zánik samoty Berhof (1983), Kohút nezaspieva (1986, podľa divadelnej hry I. Bukovčana), Papilio (1987), Dobří holubi se vracejí (1988), Poslední motýl (1990), Agáva (2016) a i. Uplatnil sa aj v televíznych inscenáciách, napr. Parížski mohykáni (1972, 6 častí, podľa literárnej predlohy A. Dumasa) a Thibaultovci (1982, 4 časti, podľa literárnej predlohy R. Martina du Gard), v televíznych filmoch, napr. Svetlo Severu (1975, podľa literárnej predlohy J. A. Cronina), Staroružová dráma (1989, podľa literárnej predlohy M. Szabóovej), Čerešňový chlapec (2011), Jan Hus (2015), či v televíznych seriáloch, napr. Straty a nálezy (1975), Kriminálka Staré Mesto I, II (2010, 2013), V. I. P. vraždy (2016). Nositeľ viacerých ocenení, napr. francúzskych štátnych vyznamenaní Commandeur des Arts et Lettres (1992) a rytier Čestnej légie (2003) i ceny Hercova misia udeľovanej na filmovom festivale Art Film Fest (2010).