Kleopatra

Popis ilustrácie

Kleopatra VII. Filopatór, tretia štvrtina 1. stor. pred n. l., Berlínske štátne múzeá, Berlín

Popis ilustrácie

Pietro da Cortona: Caesar odovzdáva Kleopatre trón Egypta, 1637, Múzeum výtvarných umení v Lyone

Text hesla

Kleopatra — meno kráľovien z dynastie Ptolemaiovcov vládnucej v starovekom Egypte (305 – 30 pred n. l.):

Kleopatra I., ? – po 170 pred n. l. — dcéra Antiocha III. Veľkého, manželka Ptolemaia V. Epifana, matka Ptolemaia VI. Filométóra, Ptolemaia VIII. Euergeta a Kleopatry II. Po smrti manžela (†180 pred n. l.) vládla desať rokov ako regentka za neplnoletého syna Ptolemaia VI. Filométóra;

Kleopatra II., ? – 115 pred n. l. — dcéra Ptolemaia V. Epifana a Kleopatry I., manželka a spoluvládkyňa svojich bratov Ptolemaia VI. Filométóra a Ptolemaia VIII. Euergeta, matka Ptolemaia VII. a Kleopatry III. Po smrti prvého manžela (145 pred n. l.) sa vydala za svojho mladšieho brata Ptolemaia VIII. Euergeta, ktorý ju však 130 pred n. l. vyhnal a oženil sa s jej dcérou, svojou neterou Kleopatrou III. Počas povstania v Alexandrii bol Ptolemaios VIII. Euergetés donútený ujsť z Egypta a Kleopatra II. až do jeho návratu (s pomocou Rimanov) 126 pred n. l. vládla samostatne. Po jeho smrti (116 pred n. l.) bola spoluvládkyňou svojej dcéry Kleopatry III. a jej syna Ptolemaia IX. Sótéra;

Kleopatra III., ? – 101 pred n. l. — dcéra Ptolemaia VI. Filométóra a Kleopatry II., manželka a spoluvládkyňa Ptolemaia VIII. Euergeta, matka Ptolemaia IX. Sótéra, Ptolemaia X. Alexandra, Kleopatry IV. a Kleopatry V. Po manželovej smrti vládla spoločne so svojimi synmi, pre jej panovačnosť ju údajne zabil syn Ptolemaios X. Alexander;

Kleopatra IV., 2. stor. pred n. l. — dcéra Ptolemaia VIII. Euergeta a Kleopatry III., manželka Ptolemaia IX. Sótéra a Antiocha IX. Do štátnych záležitostí nezasahovala;

Kleopatra V., 1. stor. pred n. l. — dcéra Ptolemaia VIII. Euergeta a Kleopatry III., manželka Ptolemaia IX. Sótéra, Ptolemaia X. Alexandra, Antiocha VIII., Antiocha IX. a Antiocha X., matka Kleopatry VI.;

Kleopatra VI., 1. stor. pred n. l. — dcéra Ptolemaia X. Alexandra a Kleopatry V., manželka a sestra Ptolemaia XII. Auléta (*80 pred n. l., †51 pred n. l.), s ktorým mala štyri deti, z nich najstaršia bola Kleopatra VII. Filopatór;

Kleopatra VII. Filopatór, 69 pred n. l. – 30 pred n. l. Alexandria — dcéra Kleopatry VI. a dcéra a manželka Ptolemaia XII. Auléta, ktorý ju 51 pred n. l. vymenoval za spoluvládkyňu, sestra a neskôr manželka Ptolemaia XIII. Filopatóra Filadelfa (†47 pred n. l.) a po jeho smrti Ptolemaia XIV. Thea Filopatóra (†44 pred n. l.). Jej boj o moc v Egypte s bratom Ptolemaiom XIII. ovplyvnilo zasahovanie Ríma do diania v Egypte s cieľom ovládnuť ho, ako aj občianska vojna medzi Caesarom a Pompeiom (Magnom). Po svojom vyhnaní z Alexandrie naverbovala v Sýrii vojsko, s ktorým (48 pred n. l.) tiahla proti Ptolemaiovi XIII. Získala si priazeň Caesara, ktorý po smrti Pompeia čiastočne obsadil Alexandriu. V dôsledku zasahovania Caesara do mocenských sporov medzi Kleopatrou a Ptolemaiom XIII. vypuklo v Alexandrii protirímske povstanie, na ktorého stranu prešiel aj Ptolemaios (tzv. alexandrijská vojna, 48 – 47 pred n. l.). V rozhodujúcej bitke 47 pred n. l. pri meste Kanóbos (Kanópos, pri dnešnom Abú Kire) povstanie Caesar porazil (Ptolemaios zahynul) a Kleopatra potom vládla (spolu s vtedy asi 11-ročným bratom Ptolemaiom XIV.) pod jeho ochranou. Porodila mu syna Caesara (Ptolemaios XV. Caesar, gr. Kaisar, prezývaný Caesarion, Kaisarion, Cézarček). R. 46 pred n. l. odišla (spolu so synom a s bratom) za Caesarom do Ríma. Po zavraždení Caesara (44 pred n. l.) sa vrátila do Egypta (čoskoro po návrate jej brat zomrel). Neskôr sa stala manželkou M. Antonia, s ktorým mala tri deti – Alexandra Hélia, Ptolemaia Filadelfa a Kleopatru Selenu (Kleopatra Seléné, manželka kráľa Jubu II.). Ich plány na vybudovanie mocnej ríše sa skončili vojenskou porážkou v námornej bitke proti Oktaviánovi (neskorší cisár Augustus) pri Aktiu (31 pred n. l.). Po dobytí Alexandrie rímskym vojskom spáchala Kleopatra samovraždu, následne Egypt stratil nezávislosť a stal sa provinciou Rímskej ríše.

Životné osudy a smrť Kleopatry VII. sa stali námetom výtvarných (P. da Cortona: Caesar dávajúci Kleopatre trón Egypta, 1679), literárnych (G. Boccaccio: in O slávnych ženách, 1374; G. Chaucer: in Legenda o dobrých ženách, okolo 1385; T. Gautier: Kleopatrina noc, 1845; E. Ludwig: Kleopatra, 1937; a i.), dramatických (É. Jodelle: Zajatá Kleopatra, 1553; W. Shakespeare: Antónius a Kleopatra, 1623; G. B. Shaw: Caesar a Kleopatra, 1898; a i.), hudobných (G. F. Händel: opera seria Július Cézar, 1724; D. Cimarosa: opera seria Kleopatra, 1789; H. Berlioz: kantáta Smrť Kleopatry, 1829; J. Massenet: opera Kleopatra, uvedená 1914; a i.), baletných (A. S. Arenskij: Noc v Egypte, 1908, choreografia M. Fokin; Kleopatra, 1909, choreografia S. Ďagilev; a i.) i filmových diel (Kleopatra, 1917, réžia J. Gordon Edwards; 1934, C. B. De Mille; 1963, Joseph L. Mankiewicz; Antonius a Kleopatra, 1972, Ch. Heston; a i.). Je podľa nej nazvaný asteroid 216 (Kleopatra).

Zverejnené v marci 2017.

Kleopatra [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kleopatra