kĺb

kĺb — pohyblivý spoj dvoch navzájom sa dotýkajúcich častí celku, ktorý im bez oddelenia umožňuje obmedzený pohyb;

1. lek. articulatio, articulus — pohyblivé spojenie dvoch alebo viacerých kostí, ktoré sa dotýkajú svojimi koncovými časťami (kĺbovými plochami). Kĺbové konce kostí majú geneticky podmienený geometrický tvar, pričom jedna kosť je zakončená hlavicou a druhá kĺbovou jamou (kĺbová hlavica a kĺbová jama do seba zapadajú); kĺbové plochy sú pokryté tenkou vrstvou chrupky. Kĺb je obalený súvislým väzivovým obalom (kĺbovým puzdrom), ktorý obklopuje kĺbovú dutinu obsahujúcu za normálnych okolností malé množstvo kĺbového mazu (synovia). Kĺbové puzdro je dostatočne voľné, aby neobmedzovalo fyziologické pohyby, a pritom pevné, aby zabránilo väčšej voľnosti a oddialeniu kĺbových plôch; spevňujú ho pruhy pevných väzov (→ kĺbové väzy). Vonkajšia väzivová vrstva kĺbového puzdra (väzivová blana) obsahuje viac kolagénových vláken a zvyčajne je zosilnená väzmi, vnútorná (mazotvorná blana) je tvorená redším väzivom a produkuje do kĺbovej dutiny hustú viskóznu tekutinu, kĺbový maz, ktorý vyživuje kĺbové chrupky a súčasne znižuje mechanické trenie kĺbových plôch pri pohybe. Súčasťou niektorých kĺbov sú zvláštne štruktúry, a to kĺbový val (pruh chrupky alebo väziva, ktorého funkciou je rozšírenie kĺbovej jamy), kĺbový disk (platnička z väzivovej chrupky medzi kĺbovými plochami rozdeľujúca kĺb na dve dutiny), kĺbový kosáčik, kĺbové svaly (drobné svalové snopce, ktoré sa upínajú na kĺbové puzdro a napínajú ho) a mazové vačky (dutiny rôznej veľkosti, ktoré obsahujú tekutinu podobné kĺbovému mazu). Kĺby sú zásobované krvou z ciev, ktoré prebiehajú v ich blízkosti a okolo kĺbového puzdra často vytvárajú sieť. Inerváciu kĺbu zabezpečujú nervy, ktoré inervujú aj svaly v jeho okolí. Každý kĺb umožňuje určité štandardné pohyby v určitom rozsahu. Rozsah pohybu je daný anatomickou stavbou príslušného kĺbu (geometrickým tvarom kĺbovej hlavice a kĺbovej jamy), ako aj veľkosťou kĺbového puzdra a usporiadaním kĺbových väzov, smer pohybu je určený tvarom styčných plôch a priestorovými pomermi svalových úponov.

Podľa počtu kostí, ktoré sa podieľajú na vytvorení kĺbu, sa rozlišujú jednoduché (tvoria ich 2 kosti) a zložené kĺby (tvoria ich 3 alebo viac kostí alebo 2 kosti, medzi ktorými je kĺbový disk alebo kĺbový kosáčik). Podľa tvaru dotýkajúcich sa kĺbových plôch a počtu osí, okolo ktorých sa pohyb uskutočňuje, sa kĺby rozdeľujú na guľovité (rozlišujú sa voľné guľovité kĺby umožňujúce pomerne veľký rozsah pohybov, pretože ich veľká hlavica sa pohybuje v pomerne malej kĺbovej jame, napr. ramenný kĺb, a obmedzené guľovité kĺby umožňujúce obmedzený rozsah pohybov, pretože kĺbová hlavica je hlbšie zanorená do kĺbovej jamy, napr. bedrový kĺb), elipsovité (styčné plochy majú elipsovitý tvar, pričom jedna kĺbová plocha je konvexná a druhá konkávna, pohyb je možný vo dvoch na seba kolmých osiach, napr. vretennozápästný kĺb), dvojhrboľové (na každej kĺbovej kosti sú dve kruhovité alebo vajcovité styčné plochy, pohyb je obmedzený vo dvoch osiach, obmedzená je rotácia, napr. kolenný kĺb), sedlovité (styčné plochy majú tvar konského sedla, pohyb je vo dvoch smeroch, napr. zápästnozáprstný kĺb palca), valcovité (pohyb sa uskutočňuje okolo jednej osi kolmej na dlhú os kosti, môžu byť napr. otáčavé – medzičlánkové kĺby ruky, a kladkovité – ramennolakťový kĺb) a kolesové (konvexná styčná plocha sa otáča okolo konkávnej, pohyb sa uskutočňuje pozdĺž dlhej osi kĺbu, napr. vzdialenejší vretennolakťový kĺb). Osobitnými druhmi sú ploché a pevné kĺby, ktoré sa nachádzajú na chrbtici a pri spojení krížovej kosti, napr. medzistavcové kĺby a spojenie panvy s krížovou kosťou;

2. stav. stavebný spojovací prvok dvoch konštrukčných oceľových (zriedka železobetónových) častí umožňujúci ich vzájomné čiastočné pootočenie okolo osi kolmej na rovinu pôsobiacich síl. Podľa umiestnenia v konštrukcii sa rozlišuje vrcholový kĺb (nazývaný aj stredový, napr. vo vrchole oblúka, v Gerberovom nosníku), kĺb v podpere (spája podperu s konštrukciou) a pätkový kĺb v pätke stĺpa, rámu alebo oblúka (v pätke sa stĺp, resp. rám alebo oblúk s kĺbovým uložením zužuje alebo sa na úložnej doske pätky zhotoví polguľový náliatok – guľový kĺb, na ktorom sa stĺp osadí). Ďalšími druhmi kĺbov sú valivý kĺb, čapový alebo svorníkový kĺb a kyvadlový kĺb (medzi susednými časťami konštrukcie je umiestnený zvislý kyvný prút). Špecifickým druhom je plastický kĺb, ktorý sa vytvára zámerným poddimenzovaním miesta alebo prierezu v konštrukcii, aby sa v ňom pri zaťažení prekročením medze pružnosti vytvorila miestna plastická deformácia (plastický kĺb). Po vzniku plastického kĺbu napätie v takomto priereze ďalej nevzrastá, ale sa prerozdeľuje do ostatnej časti konštrukcie, čím sa zvyšuje jej únosnosť. Ak celkový priehyb konštrukcie nie je priveľký alebo ak sa nevyskytne strata stability, využitím plastického kĺbu možno zmenšiť rozmery konštrukcie, a znížiť tak spotrebu materiálu;

3. stroj. a) pohyblivý spoj dvoch strojových súčastí zabezpečujúci nastavenie ich vzájomnej polohy a žiadaný druh pohybu; b) pohyblivé spojenie dvoch hriadeľov na prenos krútiaceho momentu medzi nimi. Spojenie rôznobežných hriadeľov pomocou kĺbu sa nazýva kĺbová spojka.