Kislovodsk

Kislovodsk — balneologické a klimatické kúpeľné mesto v juž. časti Ruska v Stavropoľskom kraji v predhorí Veľkého Kaukazu, najväčšie kúpele v kúpeľnej oblasti Kaukazské minerálne vody, 800 – 1 200 m n. m.; 130-tis. obyvateľov (2013). Kúpele vznikli pri výveroch síranovo-uhličitanových vápenato-horečnatých prameňov. Liečba srdcových a nervových chorôb. Jedno z najnavštevovanejších turistických a rekreačných stredísk v kraji. Konečná stanica na železničnej trati z mesta Mineraľnyje Vody.

Založené 1803 ako pevnosť (súčasť Kaukazskej pevnostnej línie), okolo ktorej vznikla osada; prvými obyvateľmi boli ruský vojaci a kozáci. Koncom 19. stor. sa začali využívať blízke pramene liečivej minerálnej vody (kyselky, odtiaľ názov Kislovodsk; miestny názov vôd narzan) na kúpeľné účely. Od 1903 mesto. V 30. rokoch 20. stor. sa začala masívna výstavba nových sanatórií. Počas 2. svetovej vojny bola v meste vojenská nemocničná základňa, 1942 okupované nemeckou armádou (oslobodené v januári 1943). Po vojne sa Kislovodsk zaradil medzi najvýznamnejšie a najkrajšie kúpeľné mestá v Rusku.

Stavebné pamiatky: viaceré kúpeľné budovy a sanatóriá z 2. pol. 19. – 1. pol. 20. stor. v štýle historizmu, eklektizmu i modernej architektúry; k najvýznamnejším patria neogotická Narzanová galéria (1848 – 53), budova Hlavného narzanového kúpeľa v eklektickom tzv. maurskom štýle inšpirovanom islamskou architektúrou (1901 – 03) a kolonáda (1912), ktorá tvorí vstup do kúpeľného parku; kúpeľné stavby v štýle modernej architektúry z 1. pol. 20. stor., napr. Októbrový kúpeľ (1928), Sanatórium Kislovodsk (30. roky 20. stor.), Katedrála sv. Mikuláša (Nikolajevskij sobor, 1991 – 2008, postavený na mieste staršieho z 1883 – 88, deštruovaného 1936), arménsky Chrám sv. Vardana Mamikonjana (1992 – 97), Kislovodská pevnosť (1803, v pol. 19. stor. prestavaná, dnes múzeum), budova filharmónie (1895), secesná Šaľapinova dača (1902 – 04), kaskádové schodisko (1934 – 35), Zámok ľsti a lásky (1939), množstvo pamätníkov a i.