Kimmerijci

Text hesla

Kimmerijci, aj Kimerijci, Kimerovia, gr. Kimmerioi, lat. Cimmerii — v staroveku polokočovné kmene sídliace pri sev. pobreží Čierneho mora, predchodcovia Skýtov a Sarmatov. Etnická príslušnosť Kimmerijcov je bližšie neurčiteľná, mená ich náčelníkov poukazujú na ich príbuznosť s iránskymi kmeňmi. Prvé zmienky o Kimmerijcoch pochádzajú z gréckych mýtov, Homér ich v Odysseii považoval za bájny národ obývajúci vzdialené končiny sveta, kde vládne večná temnota. V písomných prameňoch sa uvádza ich výbojnosť a krutosť. V asýrskych a babylonských klinopisoch sú známi od 8. stor. pred n. l.

Podľa gréckeho historika Hérodota sa Kimmerijci v 8. – 7. stor. pred n. l. presunuli pod tlakom Skýtov z územia dnešnej Ukrajiny cez Kaukaz do Malej Ázie a na Blízky východ. V poslednej štvrtine 8. stor. pred n. l. obliehali ríšu Urartu a porazili jej panovníka Rusu I. (o udalostiach informoval asýrsky korunný princ Sancherib svojho otca Sargona II., ktorý následne 714 pred n. l. tiež zaútočil na Urartu). V 7. stor. pred n. l. čelili útokom Kimmerijcov asýrski králi Asarhaddon a jeho syn Aššurbanipal II.; Asarhaddon porazil časť Kimmerijcov, ktorý potom ustúpili cez záp. oblasť Urartu do Malej Ázie, kde plienili územia Frýgie (začiatok 7. stor. pred n. l., zvyčajne uvádzaný dátum 695 pred n. l., dobyli jej hlavné mesto Gordion) a Lýdie (652 pred n. l. pri útoku na Sardy zahynul lýdsky kráľ Gygés). Následne napadli grécke mestá na záp. pobreží Malej Ázie (antická Iónia). Na východe síce zvíťazili (s pomocou vojsk Elamu) nad vládcom Urartu Sardurom III., v Malej Ázii ich však začiatkom 6. stor. pred n. l. porazil lýdsky kráľ Alyattés (vládol približne 610 – 560 pred n. l.). Kimmerijci boli vytlačení na severovýchod Malej Ázie (antická Paflagónia) a usídlili sa pri milétskej kolónii Sinópé (dnes Sinop). Postupne boli nahradení Skýtmi a Sarmatmi.

Podľa Kimmerijcov bol nazvaný Kimmerský Bospor (dnešný Kerčský prieliv). V str. Európe je materiálna kultúra Kimmerijcov zaznamenaná v závere kultúr popolnicových polí, ako aj na začiatku halštatskej doby a je datovaná na základe nálezov v juž. Rusku (900 – 750 pred n. l. a 750 – 650 pred n. l.). Do Karpatskej kotliny prenikali Kimmerijci etapovito spolu s Trákmi, v archeologickej terminológii sa toto obdobie nazýva trácko-kimerský horizont.

Zverejnené v marci 2017.

Kimmerijci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kimmerijci