keratíny

keratíny [gr.] — fibrilárne proteíny (skleroproteíny) nachádzajúce sa v špecializovaných živočíšnych bunkách, kde plnia stavebnú funkciu. Sú nerozpustné vo vode, v roztokoch solí, etanole, éteri a zriedených kyselinách.

Najväčšiu skupinu tvoria α-keratíny so štruktúrou pravotočivého α-helixu nacházajúce sa vo vrchnej vrstve kože, vo vlasoch, v nechtoch, chlpoch, perí, rohoch, kopytách ap., menšiu skupinu β-keratíny so štruktúrou skladaného listu nachádzajúce sa v prírodnom hodvábe (→ fibroín) a pavúčích sieťach.

V polypeptidovom reťazci keratínu sa nachádza 18 druhov α-aminokyselín s vysokým podielom (viac než 10 %) cysteínu (ale aj glycínu a serínu), ktorý tvorí početné disulfidové väzby medzi polymérnymi reťazcami. Dôsledkom hustého zosieťovania makromolekúl je rozťažnosť, tvrdosť a nerozpustnosť keratínu vo vode. Pôsobením redukovadiel (napr. kyseliny tioglykolovej) dochádza k redukcii disulfidových väzieb, čím klesá rozťažnosť a zvyšuje sa rozpustnosť keratínu. Táto vlastnosť sa využíva napr. vo vlasovej kozmetike pri úprave vlasov (pôsobením kyseliny tioglykolovej sa znižuje pevnosť vlasov a vlasy sa dajú formovať napr. do vĺn, po oxidácii vzdušným kyslíkom sa disulfidové väzby obnovia, vlasy spevnejú a udržia si novú formu).