keltské mince

Popis ilustrácie

Hromadný nález keltských mincí z Bratislavy, 1. stor. pred n. l., Historické múzeum Slovenského národného múzea, Bratislava

Text hesla

keltské mince — mince razené Keltmi od 3. stor. pred n. l. Prvé keltské mince sú presné napodobneniny macedónskych zlatých statérov a strieborných tetradrachiem Filipa II. Macedónskeho a Alexandra III. Veľkého (3. stor. pred n. l.), keltské mincovníctvo ovplyvnili aj rímske republikánske mince. V ďalších obdobiach sa v keltských centrách razili mince rôznej kvality, v západokeltskej oblasti najmä zo zlata, vo východokeltskej oblasti zo striebra, mince sa ojedinele razili aj z bronzu. Razenie mincí bolo dobre organizované a systematicky riadené, čo potvrdzuje rovnaká hmotnosť mincí istého typu a vydávanie nižších nominálov. Rozsah a kvalita mincovníctva jednotlivých centier záviseli od zásob kovu potrebného pri razbe, od technologických skúseností, výtvarných schopností a zručnosti razičov. Keltské mince neboli spočiatku obeživom, slúžili na reprezentáciu, ako tezaurus (ukladanie cenností), na obdarúvanie, výkupné alebo ako miera hodnoty, mali význam aj pri proklamovaní politickej a hospodárskej nezávislosti keltských komunít. V období vrcholu keltskej civilizácie začali slúžiť ako platidlo pri veľkých obchodných transakciách, neskôr v niektorých oblastiach nadobudli aj funkciu obeživa. Jednotná mena však neexistovala. Keltské mincovníctvo zaniklo v 1. stor. pred n. l.

Na Slovensku sa keltské mince razili najneskôr od 3. stor. pred n. l. Starší horizont keltskej razby na Slovensku (pol. 3. – pol. 2. stor. pred n. l.) patril k bójskemu okruhu. Reprezentujú ho zlaté statéry typu Athena-Niké a o niečo mladší typ Minerva/Athena Alkidemos. Audoleontské mince i domáce typy s lýrovitým znakom a razby z okruhu Roseldorf/Němčice boli zhotovené zo striebra. Mladší horizont predstavujú u nás najmä strieborné mince bratislavského typu s menami kniežat či monetárov (na území dnešnej Bratislavy jestvovalo dôležité keltské politické a hospodárske centrum, kde sa v 1. stor. pred n. l. razili veľké strieborné mince s hmotnosťou asi 16 g, dnes nazývané aj biateky). V oblasti púchovskej kultúry na severozáp. a sev. Slovensku sa v miestnych strediskách razili zlaté (nitriansky typ), strieborné (typ Divinka, mince s hrboľom) alebo bronzové mince (typ Liptovská Mara). V niektorých keltských centrách sa zachovali doklady minciarskej činnosti vo forme odlievacích hlinených platničiek a taviacich téglikov. Keltské mincovníctvo na Slovensku zaniklo v 2. pol. 1. stor. pred n. l. v dôsledku politicko-etnických zmien v str. Podunajsku.

Zverejnené v marci 2017.

Keltské mince [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/keltske-mince