Kelemantia

Kelemantia — archeologická lokalita na juž. Slovensku na ľavom brehu Dunaja v katastri obce Iža v okrese Komárno, kde bol v polohe Leányvár (Dievčí hrad, Devín) odkrytý rímsky vojenský tábor (kastel) z 2. pol. 2. stor. – 2. pol. 4. stor. tvoriaci ako predsunuté predmostie legionárskeho tábora Brigetio (Szőny, dnes súčasť mesta Komárom, Maďarsko) súčasť opevnení rímskej hranice (→ Limes Romanus) na strednom Dunaji. Nie je známe, ako sa kastel v rímskej dobe nazýval (zachované antické písomné pramene ani objavené nápisy sa o ňom a o jeho posádke nezmieňujú), jeho pravdepodobný názov Kelemantia bol identifikovaný len na základe údajov gréckeho antického geografa Klaudia Ptolemaia (2. stor.).

Na základe archeologických nálezov však bolo zistené, že prvý trvalý hraničný kastel bol postavený počas markomanských vojen (165/166 – 180) za vlády Marca Aurelia (161 – 180). Bol to drevozemný tábor opevnený dvojitou hrotitou priekopou a valom s drevenou palisádou. Jeho celkový rozsah nie je presne známy, zaberal však plochu väčšiu než 3 ha. Z vnútornej zástavby boli preskúmané časti 11 kasárenských barakov (stavby z nepálených tehál, so sedlovou strechou pokrytou trstinou, členené na dva trakty s troma miestnosťami, dlhé 44 – 48 m, široké 11 – 12 m). Posádka, ktorú podľa zachovaných zbraní pravdepodobne tvorili jazdecké oddiely lukostrelcov, mala zrejme dohliadať na dodržiavanie podmienok mieru uzavretého 175 medzi Rimanmi na jednej a Markomanmi a Kvádmi na druhej strane, predovšetkým kontrolovať pohyb Kvádov v širšom predpolí Brigetia, a chrániť tak priľahlý úsek limitu (→ limes) pred ich vpádom. R. 179 bol tábor pri útoku Kvádov vypálený. Predpokladá sa, že po jeho zničení Rimania vybudovali v jeho blízkosti 5 dočasných poľných táborov (objavené počas leteckého prieskumu) pravouhlého pôdorysu, so zaoblenými nárožiami, ktoré chránila priekopa. Mali rozdielnu veľkosť (1 až 6,5 ha).

Koncom 2. stor. za vlády cisára Commoda (180 – 193) bol na mieste pôvodného tábora vybudovaný kamenný kastel, mohutná pevnosť v tvare štvorca (vnútorné rozmery 172 × 172 m, rozloha vyše 3 ha), s kamennými hradbami (výška 4 – 5 m, hrúbka 1,8 – 2,2 m) ukončenými cimburím a z vnútornej strany spevnenými hlineným násypom (tvoril zároveň ochodzu po ich obvode) a s 20 vežami. Kastel z troch strán obkolesovali prstence 2 (neskôr až 5) hrotitých obranných priekop a valov. V strede každej zo štyroch strán opevnenia bola brána, hlavná, juž. brána (porta decumana) na brehu Dunaja zabezpečovala spojenie s materským légiovým táborom v Brigetiu a mala dva priechody, severná brána (porta praetoria) len jeden. Vnútri kastelu, ktorý podľa tradičnej rímskej schémy členili hlavné cesty spájúce protiľahlé brány, boli štábna budova, kasárne, kúpele, stajne, sklady, studne, pekárske pece a i. Kastel bol vo 4. stor. prestavaný (k sev. bráne a k trom nárožiam boli pristavané bastiónové veže), posledné stavebné úpravy pochádzali z obdobia vlády cisára Valentiniána I. (364 – 375). Tábor zanikol pravdepodobne po požiari koncom 4. stor., nakrátko ho osídlili Kvádi a noví obyvatelia, po ich odchode (asi v 1. pol. 5. stor.) zostal areál neobývaný; veľká časť tábora bola zničená miestnymi obyvateľmi, ktorí používali kameň na stavbu domov, ďalšia časť pri stavbe hrádze na brehu Dunaja.

Archeologické výskumy v Kelemantii viedol pred 1. svet.vojnou Ján Tóth-Kurucz (*1878, †1963), po 2. svet. vojne Bedřich Svoboda (*1910, †1975), Mária Lamiová-Schmiedlová (*1935), Ján Rajtár (*1954) a K. Kuzmová, od 1978 je garantom výskumu Archeologický ústav SAV. Areál kastelu je od 1957 pamiatkovo chránený, v súčasnosti je upravený do podoby múzea v prírode. Drobné nálezy (napr. mince cisára Commoda a jeho manželky Crispiny, keramika, strely do prakov, umelecké predmety, výrobky zo skla a i.) sú vystavené v stálej expozícii Podunajského múzea v Komárne, v Lapidáriu rímskych pamiatok v bašte VI, ako aj v Klenotnici Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade či v stálej expozícii Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre (areál Agrokomplexu).