Kekkonenov plán

Kekkonenov plán — plán vytvoriť v severnej Európe zónu bez jadrových zbraní navrhnutý 1963 fínskym prezidentom U. Kekkonenom. Po 2. svetovej vojne silneli vo svete hlasy za jadrové odzbrojenie, na druhej strane studená vojna medzi ZSSR a USA podnietila preteky v jadrovom zbrojení. Za nešírenie jadrových zbraní vystupovali zástupcovia neutrálnych krajín (Írsko, Švédsko), ako aj niektorých krajín strednej Európy (napr. v Poľsku tzv. Rapackého plán navrhnutý 1958 poľským ministrom zahraničných vecí A. Rapackim). Štáty severnej Európy hľadali spôsob, ako si zaistiť bezpečnosť a vymaniť svoje teritórium z oblasti medzinárodného napätia. Podľa Kekkonenovho plánu štáty tvoriace bezjadrovú zónu (Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko) sa mali zaviazať, že nebudú vlastniť a na ich území sa nebudú nachádzať jadrové zbrane. Plán sa však nepodarilo realizovať. Fínska diplomacia s plánom opäť vystúpila 1972 v období tzv. odpruženia (detenté) studenej vojny. Zámer vhodne zapadol do rámca hľadania kontrolných mechanizmov v zbrojení, uvažovalo sa o garanciách superveľmocí severnej bezjadrovej zóny. V optimistickej atmosfére počas prípravy helsinského samitu (1975; → helsinský proces) Fínsko vystupňovalo svoju aktivitu, keď navrhovalo, aby sa zákaz vzťahoval aj na jadrový arzenál neseverských štátov (ZSSR a ozbrojených síl NATO). Iniciatíva však opäť nepriniesla konkrétny výsledok. Tretí, opäť neúspešný pokus (1978) presadiť Kekkonenov plán preto zdôrazňoval predovšetkým posilnenie kontroly jadrových zbraní v regióne a garanciu, že nebudú použité proti štátom, ktoré sa ich zriekli. Diskusie o vytvorení severnej zóny bez jadrových zbraní pretrvávali až do začiatku 90. rokov 20. stor.