Kchang Jou-wej

Text hesla

Kchang Jou-wej, Kang Youwei, 19. 3. 1858 Nan-chaj (pri Kantone), provincia Kuang-tung – 31. 3. 1927 Čching-tao, provincia Šan-tung — čínsky neokonfuciánsky mysliteľ a reformátor. Vzdelanie získal v neokonfuciánskej škole princípu (li-süe), neskôr sa zaoberal buddhizmom a neokonfuciánskou školou mysle (sin-süe).

Intenzívne študoval západnú kultúru, európske jazyky, ako aj európsku a americkú literatúru. Ako prvý vo vtedajšej Číne pochopil, že Západ a západnú kultúru nemožno chápať len ako zlo, proti ktorej má Čína bojovať, ale ako neznámu kultúru, ktorú treba dôkladne spoznať a pomocou jej znalostí Čínu zmodernizovať. Ovplyvnený západnou vedou, cítil potrebu spoločenskej reformy a stal sa zástancom reformného hnutia neskôr presadzovaného mladým cisárom Kuang-süom (dynastia Čching; vládol od 1889) proti konzervatívnemu dvoru cisárovnej-vdovy Cch’–si. R. 1890 – 93 učil v Kantone (otvoril si školu, na ktorej zaviedol výučbu niektorých predmetov vyučovaných na Západe) a venoval sa rozvíjaniu svojej reformnej teórie; k jeho študentom a zároveň spolupracovníkom patril aj Liang Čchi-čchao. Hoci svoje myšlienky staval na západných modeloch, snažil sa ich zdôvodniť v duchu čínskej tradície, pričom konfuciánstvo nepovažoval za prežitú doktrínu, ale za prostriedok premeny Číny. V tom období napísal svoj prvý významný filozofický spis Sfalšované texty tzv. nového učenia (Sin süe wej-ťing kchao, 1891), ktorý zohral dôležitú úlohu v iniciovaní reformátorských snáh v Číne. R. 1895 po porážke Číny v prvej japonsko-čínskej vojne organizoval protesty proti ponižujúcim podmienkam mierovej zmluvy, vyzýval na posilnenie cisárstva a na uskutočnenie reforiem v oblasti školstva, vojenstva, hospodárstva i vládnych štruktúr. V Šanghaji založil Spoločnosť pre štúdium sebaposilnenia Číny a cisárskemu dvoru adresoval Manifest na podporu potrebných reforiem. Jeho ďalším významným dielom v tomto duchu bol spis Štúdium a pochopenie Konfucia ako reformátora (Kchung-c’ kaj č’ kchao), v ktorom apeloval na zmenu konzervatívnej interpretácie Konfuciových myšlienok. Jeho ďalšia petícia napokon povzbudila mladého cisára, aby v období od 11. júna do 22. septembra 1898 (neskôr nazvané Sto dní reforiem) vydal viacero dekrétov obmedzujúcich právomoci aristokracie a vyhlasujúcich dôležité reformy v oblasti školstva, vojenstva, hospodárstva, štátnej správy a i., ich uskutočňovateľom sa mal stať Kchang Jou-wej. Toto obdobie ukončil palácový prevrat cisárovnej-vdovy Cch’–si, ktorá dala cisára uväzniť a viacerých stúpencov reforiem popraviť. Kchang Jou-wej sa zachránil útekom do Japonska.

Počas exilu (India, Spojené kráľovstvo) sformuloval svoje utopické myšlienky v diele Kniha o veľkej harmónii (Ta-tchung šu, 1902), v ktorej podal teóriu prechodu ľudstva od chaosu k zjednotenému svetu slobodných jednotlivcov harmonicky spolupracujúcich na zabezpečovaní harmonickej spoločenskej sebarealizácie. Po páde dynastie Čching (1911/12) sa vrátil do Číny (1913), zostal verný myšlienke zreformovanej monarchie (podporoval obnovu cisárstva ako konštitučnej monarchie, 1917) a odmietal západný typ spoločenského zriadenia (republiku) s jeho novým systémom hodnôt. Usiloval sa aj o znovuzavedenie konfuciánstva ako štátneho náboženstva napriek tomu, že v tom čase bolo odmietané. R. 1912 sa stal predsedom Konfuciánskej asociácie, ktorá považovala Konfucia nielen za reformátora, ale aj za náboženského vodcu.

Zverejnené v marci 2017.

Kchang Jou-wej [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-03-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kchang-jou-wej