kazeta

Text hesla

kazeta [fr.] —

1. skrinka alebo škatuľa na cennosti (šperky) alebo na krehké predmety. Zhotovuje sa z rôznych materiálov (drevo, drahé kovy, koža), môže byť zdobená intarziou, vyrezávaním ap.;

2. v klasickej fotografii puzdro na svetlocitlivý fotografický materiál (fotografické platne, fotografický film), ktoré ho chráni pred svetlom, a umožňuje tak jeho expozíciu po vložení do fotografického prístroja. Na fotografické platne sa v minulosti používali ploché drevené alebo kovové kazety s výsuvnou prednou časťou, dnes sa takéto kazety používajú na špeciálne účely, napr. na fotografovanie v astronómii. Zvitkové fotografické filmy sa dodávajú navinuté na cievke, ktorá je vložená v plechovej alebo v plastovej kazete tvaru valca. Po exponovaní sa film v prístroji previnie späť do kazety;

3. plastová schránka so zabudovanou magnetickou páskou navinutou na jednej alebo na dvoch cievkach, slúžiacou na nahrávanie alebo na prehrávanie zvuku, príp. obrazu v záznamovom médiu (napr. magnetofónová kazeta, videokazeta), ako aj počítačových údajov;

4. v architektúre štvorcové, obdĺžnikové, kosoštvorcové alebo mnohouholníkové pole na strope (→ kazetový strop), klenbe alebo na stene. Má prehĺbený stred, okraje môžu byť orámované profilovanou rímsou. Kazeta môže byť prázdna alebo zdobená ornamentom (napr. štukovým), prípadne maľbou. Používa sa od obdobia antiky (je známa už v gréckej antickej architektúre, hojne sa uplatnila v rímskej antickej architektúre), rozšírená bola aj v renesancii a ranom baroku (používala sa rôzna ornamentálna alebo figurálna výzdoba i rôzne tvary kazety), ako aj v klasicizme. V období renesancie boli obľúbené drevené kazety s maľovanými alebo s plasticky zdobenými výplňami, v období empíru sa kazety napodobňovali monochrómnou maľbou grisaille, v období historizmu v 19. stor. sa vytvárali aj zo štuky. Členenie stropu alebo klenby na kazety alebo obkladanie stien kazetami sa nazýva kazetovanie.

Text hesla

kazeta [fr.] —

1. skrinka alebo škatuľa na cennosti (šperky) alebo na krehké predmety. Zhotovuje sa z rôznych materiálov (drevo, drahé kovy, koža), môže byť zdobená intarziou, vyrezávaním ap.;

2. v klasickej fotografii puzdro na svetlocitlivý fotografický materiál (fotografické platne, fotografický film), ktoré ho chráni pred svetlom, a umožňuje tak jeho expozíciu po vložení do fotografického prístroja. Na fotografické platne sa v minulosti používali ploché drevené alebo kovové kazety s výsuvnou prednou časťou, dnes sa takéto kazety používajú na špeciálne účely, napr. na fotografovanie v astronómii. Zvitkové fotografické filmy sa dodávajú navinuté na cievke, ktorá je vložená v plechovej alebo v plastovej kazete tvaru valca. Po exponovaní sa film v prístroji previnie späť do kazety;

3. plastová schránka so zabudovanou magnetickou páskou navinutou na jednej alebo na dvoch cievkach, slúžiacou na nahrávanie alebo na prehrávanie zvuku, príp. obrazu v záznamovom médiu (napr. magnetofónová kazeta, videokazeta), ako aj počítačových údajov;

4. v architektúre štvorcové, obdĺžnikové, kosoštvorcové alebo mnohouholníkové pole na strope (→ kazetový strop), klenbe alebo na stene. Má prehĺbený stred, okraje môžu byť orámované profilovanou rímsou. Kazeta môže byť prázdna alebo zdobená ornamentom (napr. štukovým), prípadne maľbou. Používa sa od obdobia antiky (je známa už v gréckej antickej architektúre, hojne sa uplatnila v rímskej antickej architektúre), rozšírená bola aj v renesancii a ranom baroku (používala sa rôzna ornamentálna alebo figurálna výzdoba i rôzne tvary kazety), ako aj v klasicizme. V období renesancie boli obľúbené drevené kazety s maľovanými alebo s plasticky zdobenými výplňami, v období empíru sa kazety napodobňovali monochrómnou maľbou grisaille, v období historizmu v 19. stor. sa vytvárali aj zo štuky. Členenie stropu alebo klenby na kazety alebo obkladanie stien kazetami sa nazýva kazetovanie.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kazeta [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-01-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kazeta