Kazaň

Text hesla

Kazaň, Kazan’ — mesto na východe európskej časti Ruska na ľavom brehu Volgy pri ústí rieky Kazanka, hlavné mesto republiky Tatársko; 1,123 mil. obyvateľov (2012). Významné stredisko hospodárstva, vedy, školstva, kultúry a športu Povolžia i celého Ruska. Priemysel strojársky (výroba kompresorov, obrábacích a poľnohospodárskych strojov), chemický (hlavný výrobca plynovodných polyetylénových potrubí, výroba viac než 38 % ruského polyetylénu, fotopotrieb a i.), letecký, kožiarsky (vrátane kožušníckeho), obuvnícky, elektrotechnický (Inovačný technopark Idea, najväčší v oblasti informačných a komunikačných technológií v Rusku, jeden z najväčších v Európe), optický, odevný, potravinársky (mäsový, mliekarský, tradičná pekárska a cukrárska výroba, pivovar), stavebných materiálov, tradičná výroba mydiel, sviečok a pracích prostriedkov (od pol. 19. stor.). Významné turistické stredisko (viac ako 1 mil. turistov ročne, 2010). Významná dopravná križovatka, riečny prístav na Volge, medzinárodné letisko (okolo 1 mil. pasažierov ročne).

Založené pravdepodobne Povolžskými Bulharmi v 11. – 13. stor. (podľa niektorých zdrojov asi 1177) ako pohraničná pevnosť, od 1241 súčasť Zlatej hordy. Stalo sa významným centrom na obchodnej ceste vedúcej zo Škandinávie na Blízky východ, 1408 tam razili vlastné mince. Po rozpade Zlatej hordy a utvorení Kazanského chanátu (1438/45) jeho hlavné mesto, v tej dobe sa Kazaň rozvinula na prosperujúce obchodné a remeselné centrum, v ktorom najvýznamnejšiu zložku obyvateľstva tvorili moslimskí, tzv. kazanskí Tatári. R. 1552 ju po dlhom obliehaní dobyli vojská ruského cára Ivana IV. Vasilieviča Hrozného a celý Kazanský chanát pripojili k Rusku. V meste boli zbúrané všetky mešity a Tatári násilne christianizovaní. R. 1708 sa Kazaň stala centrom Kazanskej gubernie, za vlády Kataríny II. Veľkej (1762 – 96) čiastočne zničená (1774) povstalcami J. I. Pugačova, po potlačení povstania obnovená podľa jednotného urbanistického konceptu; zároveň bol povolený islam. Od polovice 19. stor. priemyselné centrum stredovolžskej oblasti. Po Ruskej revolúcii 1905 Tatári získali kultúrnu autonómiu, v Kazani začali vychádzať prvé noviny v tatárčine, 1906 bolo založené tatárske divadlo. R. 1917 bola v Kazani ustanovená sovietska moc, počas občianskej vojny v Rusku 1918 – 20 ju 7. 8. 1918 dobyli česko-slovenské légie bojujúce na strane bielogvardejcov, 10. 9. 1918 opäť obsadená Červenou armádou. R. 1920 sa Kazaň stala hlavným mestom novoutvorenej Tatárskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky. Počas sovietskej vlády (najmä v 30. rokoch 20. stor.) bola v meste zničená väčšina mešít i chrámov. V období 2. svetovej vojny tam boli z okupovaných západných častí ZSSR presťahované továrne na výrobu tankov a lietadiel, v povojnových rokoch mesto demograficky prudko vzrástlo. Po rozpade ZSSR sa Kazaň stala hlavné mesto Tatárska (od 1991), opäť sa začala rozvíjať tatárska kultúra.

Stavebné pamiatky: Kazanský kremeľ (1556 – 62, postavený na mieste staršieho, opevneného sídla z 12. – 14. stor., obnovený v 17. a 19. stor., 2000 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), jeho súčasťou je viacero stavieb, z ktorých k najvýznamnejším patria katedrálny Chrám zvestovania (1555 – 62, postavený podľa návrhu Postnika Jakovleva, obnovený v 18. – 19. stor., znova vysvätený 2005), Spassko-preobraženský kláštor (16. stor., rekonštruovaný v 20. stor.), neoklasicistický Guvernérov palác (1843 – 53, dnes sídlo prezidenta Tatárska), kamenné opevnenie s baštami, napr. Siujumbikina bašta (1645 – 50; nazvaná podľa poslednej regentky Kazanského chanátu a tatárskej národnej hrdinky Siujumbiky; tatársky Söyembikä, †po 1554) a Spasská bašta (2. pol. 16. stor.), mešita Köl Šerif (postavená koncom 20. – začiatkom 21. stor. na mieste staršej, zničenej 1552, otvorená 2005). V meste Chrám premenenia (1596 – 1601), katedrálny Chrám sv. Mikuláša (1696 – 1703, zvonica 18. stor.), Chrám zjavenia Pána (1731 – 56, v štýle ruského baroka), Chrám Abgarovho obrazu Spasiteľa (sv. Jevdokije, 1734), katedrálny Chrám sv. Petra a Pavla (1723 – 26, v štýle ruského baroka, rekonštruovaný v 19. stor.), klasicistický Chrám-pamätník vojakom padlým pri dobytí mesta 1552 (vybudovaný 1813 – 23 na rieke Kazanke, rekonštruovaný v 2. polovici 20. stor.), Kláštor Matky Božej Kazanskej (16. stor.; do 1904 sa v ňom nachádzala ikona Kazanskej Matky Božej, aj Kazanská ikona Matky Božej, objavená v 16. stor., jedna z najuctievanejších ikon v Rusku, kde jej bolo zasvätených množstvo chrámov; známe sú viaceré kópie, originál sa nezachoval), Chrám Kazanskej ikony Matky Božej (1825 – 29 v časti Carycino), mešita Nurulla (1845 – 49) a i. Viacero verejných a obytných stavieb v štýloch historizmu a eklekticizmu z 2. polovice 19. – zač. 20. stor., napr. radnica a železničná stanica, a i.

Viacero múzeí (napr. Národné múzeum Tatárskej republiky, založené 1894), divadiel (napr. Štátne kazanské akademické ruské Veľké dramatické divadlo V. I. Kačalova, založené 1791), knižníc (napr. Národná knižnica Tatárskej republiky, založená 1865), sídlo Kazanského štátneho cirkusu (založený 1890). Sídlo viacerých vedeckých ústavov, Tatárskej akadémie vied (založenej 1991), vysokých škôl a univerzít (napr. Kazanská štátna univerzita založená 1804, druhá najstaršia univerzita v Ruskej federácii; pôvodne klasicistická budova z 1. polovice 19. stor.; s observatóriom, 1901, nachádzajúcim sa asi 20 km od Kazane).

Zverejnené v marci 2017.

Kazaň [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kazan