Kaukazské minerálne vody

Kaukazské minerálne vody, rus. Kavkazskije Mineraľnyje Vody — oblasť v juž. časti Ruska v Stavropolskom kraji na styku Stavropolskej plošiny so sev. predhoriami Veľkého Kaukazu. Územie je budované vápencami, pieskovcami a i. sedimentárnymi horninami prestúpenými sopečnými vyvreninami vytvárajúcimi na povrchu bochníkovité lakolitové útvary. Mierne podnebie, priemerné ročné teploty 7,8 – 8,6 °C, ročný úhrn zrážok 600 mm. Oblasť je charakteristická početnými minerálnymi prameňmi (okolo 130, asi 90 je využívaných), pri ktorých vznikli kúpeľné a liečebné strediská. Stepná vegetácia prechádza v blízkosti horského masívu do lesostepí a stepí.

Najväčšie kúpeľné strediská: Kislovodsk, Jessentuki, Piatigorsk, Železnovodsk, Mineraľnyje Vody. Kúpeľné strediská sú navzájom pospájané železničnou traťou, v meste Mineraľnyje Vody je letisko. Terapeutické vlastnosti miestnych minerálnych prameňov, ako aj ílového bahna (jazero Tambukan) boli skúmané už začiatkom 18. stor., prvé podrobné analýzy prameňov vznikli koncom 18. stor. Rozvoj rekreačnej oblasti však nastal až po 1803, keď cár Alexander I. Pavlovič vydal reskript O priznaní celoštátneho významu Kaukazských minerálnych vôd a o potrebe ich budovania (O priznanii gosudarstvennogo značenija Kavkazskich Mineraľnych Vod i neobchodimosti ich ustrojstva).