kasta

Text hesla

kasta [lat. > port.] —

1. v krajinách južnej Ázie (India, Bangladéš, Nepál, Pakistan, Srí Lanka) prísne uzavretá jednotka hierarchicky usporiadaného spoločenského systému, výlučná skupina osôb, resp. ich sociálny status, ktorý je vopred určený narodením. Základom kastového systému je viera, že skutky človeka (→ karma) určujú jeho ďalšie prevtelenia (→ reinkarnácia), ako aj viera, že človek musí zachovávať morálne pravidlá (→ dharma) vyplývajúce z jeho zaradenia v spoločnosti. Pôvod systému sa odvozuje od tradičného delenia árijskej spoločnosti (→ Árijci) na štyri stavy, varny (brahmani – kňazi a obetníci; kšatrijovia – vládcovia a bojovníci; vaišjovia – kupci a roľníci; šúdrovia – remeselníci a sluhovia), o ktorých sa zmieňujú posvätné védske texty (→ védy). Tradícia odvozuje varny od rôznych častí tela (hlavy, paží, brucha, nôh) kozmického tvorcu Brahmu a funkciu každej určovala miera rituálnej čistoty, ako aj osobných schopností vykonávať určené povinnosti (štúdium véd, ochrana spoločnosti, hospodárstvo a obchod, remeslá, služba ostatným). Ide o kozmické usporiadanie, v ktorom sú vrodené vlastnosti chápané ako dedičné. Varny sú vzájomne exkluzívne, endogamné a hierarchicky usporiadané na základe rodom určenej sociálnej roly: na vrchole sú brahmani, na najnižšom stupni spoločnosti šúdrovia (spoločne so skupinou nedotknuteľných, ktorí sú však mimo varnového systému). V rámci tohto tradičného varnového usporiadania spoločnosti, ktoré bolo založené na náboženskom princípe (→ hinduizmus), sa v súvislosti s rozvojom poľnohospodárstva (premena kočovných pastierskych skupín na usadlých obrábateľov pôdy), miest, obchodu a remesiel postupne utvoril hierarchický sociálny kastový systém založený na deľbe práce.

Tento dlhodobý proces prebiehajúci približne od mladšieho védskeho obdobia (od 6. stor. pred n. l., na juhu neskôr) viedol k utváraniu početných spoločenstiev vznikajúcich nielen na základe zdedených zamestnaní a tradícií, ale napr. aj na základe náboženskej či etnickej príslušnosti. Tieto spoločenstvá, v indických jazykoch nazývané džáti (zrodenie; postavenie v rámci systému určuje princíp narodenia, t. j. človek sa do určitého spoločenstva narodí, a ak nie je pre vážne previnenie vylúčený, ostane v ňom doživotne), sa po príchode Portugalčanov v 15./16. stor. začali označovať ako kasty (termín kasta nie je v indických jazykoch známy). Varnu však nemožno stotožniť s kastou, pretože štyri varny sú stále a nemenné, tvoria však základný rámec vertikálneho, hierarchického členenia hinduistickej kastovej spoločnosti: brahman si aj napriek tomu, že vykonáva podradné zamestnanie, zachováva vysoký rituálny status, na druhej strane ekonomická prosperita nezaručuje príslušníkom nižších kást sociálny vzostup. Každú džáti možno teoreticky priradiť k určitej varne; varny dávajú regionálne aj sociálne roztrieštenej indickej spoločnosti jednotný ideologický rámec. Tento zjednodušujúci postup používali od 1901 britské koloniálne úrady pri sčítaní indického obyvateľstva. V súčasnosti zahŕňa kastový systém asi 3-tis. kást a 25-tis. podkást. K základným črtám kastového systému patrí prísne oddelenie jednotlivých sociálnych skupín, dedičná špecializácia činností, odmietanie vzájomných kontaktov medzi skupinami a jednoznačná sociálna hierarchia. Spoločenské postavenie členov kást určuje status povolania, ktoré vykonávajú. Kastu obyčajne tvoria vykonávatelia tradičných povolaní, ktorí ich môžu poznamenať určitou mierou rituálneho znečistenia. Fyzický dotyk s určitými skupinami ľudí (napr. s upratovačmi mŕtvol a odpadu, čističmi toaliet, kožiarmi) ostatných rituálne znečisťuje, preto tieto skupiny stoja mimo kastového systému a ich príslušníci bývajú označovaní ako nedotknuteľní (v súčasnosti sa pre nich ustálilo označenie dalitovia, t. j. utláčaní). Medzikastové styky sa riadia prísnymi predpismi týkajúcimi sa napr. spoločného stolovania (stolovať možno len s príslušníkom vlastnej kasty) a pravidlom endogamie (sobáše možno uzatvárať len vnútri danej kasty). Prestup z nižšej do vyššej kasty nie je možný, spoločenský vzostup umožňuje okrem ekonomických faktorov dodržiavanie zvyklostí typických pre vyššiu kastu (vegetariánstvo, abstinencia, rituálne čistý spôsob prípravy jedla, striktnejšie pravidlá pri uzatváraní manželstva). Osobitne vyhranenú podobu získal kastový systém medzi vyznávačmi ortodoxného hinduizmu, jeho prejavy sa niekedy vyskytujú aj u vyznávačov sikhizmu, islamu, ako aj medzi kresťanskými konvertitmi. Naopak, neortodoxné smery hinduizmu, ako aj buddhizmus a džinizmus kastové delenie neuznávajú. S cieľom oslobodiť dalitov od kastovej diskriminácie vzniklo na prelome 19. a 20. stor. reformné hnutie presadzujúce hromadné prestupy k buddhizmu. Odstránenie kastovníctva požadovali aj indickí reformátori 19. a 20. stor. (S. Vivékánanda, M. K. Gándhí). Napriek tomu, že indická ústava kastovú diskrimináciu zakazuje, tradícia kastovníctva pretrváva najmä na vidieku dodnes. Črty kastového systému sa môžu vyskytovať aj v iných spoločenstvách, známe sú napr. u Rómov;

2. prenesene určitá profesijná skupina (napr. lekári, vojaci, umelci ap.), ktorá sa vedome odlučuje alebo izoluje od ostatnej spoločnosti na základe povolania, majetku a i., udržuje si sociálny odstup od iných skupín (profesií) a vyznačuje sa vysokou mierou samoregulovania, dedenia profesií či preferovania sobášov v rámci tej istej skupiny.

Text hesla

kasta [lat. > port.] —

1. v krajinách južnej Ázie (India, Bangladéš, Nepál, Pakistan, Srí Lanka) prísne uzavretá jednotka hierarchicky usporiadaného spoločenského systému, výlučná skupina osôb, resp. ich sociálny status, ktorý je vopred určený narodením. Základom kastového systému je viera, že skutky človeka (→ karma) určujú jeho ďalšie prevtelenia (→ reinkarnácia), ako aj viera, že človek musí zachovávať morálne pravidlá (→ dharma) vyplývajúce z jeho zaradenia v spoločnosti. Pôvod systému sa odvozuje od tradičného delenia árijskej spoločnosti (→ Árijci) na štyri stavy, varny (brahmani – kňazi a obetníci; kšatrijovia – vládcovia a bojovníci; vaišjovia – kupci a roľníci; šúdrovia – remeselníci a sluhovia), o ktorých sa zmieňujú posvätné védske texty (→ védy). Tradícia odvozuje varny od rôznych častí tela (hlavy, paží, brucha, nôh) kozmického tvorcu Brahmu a funkciu každej určovala miera rituálnej čistoty, ako aj osobných schopností vykonávať určené povinnosti (štúdium véd, ochrana spoločnosti, hospodárstvo a obchod, remeslá, služba ostatným). Ide o kozmické usporiadanie, v ktorom sú vrodené vlastnosti chápané ako dedičné. Varny sú vzájomne exkluzívne, endogamné a hierarchicky usporiadané na základe rodom určenej sociálnej roly: na vrchole sú brahmani, na najnižšom stupni spoločnosti šúdrovia (spoločne so skupinou nedotknuteľných, ktorí sú však mimo varnového systému). V rámci tohto tradičného varnového usporiadania spoločnosti, ktoré bolo založené na náboženskom princípe (→ hinduizmus), sa v súvislosti s rozvojom poľnohospodárstva (premena kočovných pastierskych skupín na usadlých obrábateľov pôdy), miest, obchodu a remesiel postupne utvoril hierarchický sociálny kastový systém založený na deľbe práce.

Tento dlhodobý proces prebiehajúci približne od mladšieho védskeho obdobia (od 6. stor. pred n. l., na juhu neskôr) viedol k utváraniu početných spoločenstiev vznikajúcich nielen na základe zdedených zamestnaní a tradícií, ale napr. aj na základe náboženskej či etnickej príslušnosti. Tieto spoločenstvá, v indických jazykoch nazývané džáti (zrodenie; postavenie v rámci systému určuje princíp narodenia, t. j. človek sa do určitého spoločenstva narodí, a ak nie je pre vážne previnenie vylúčený, ostane v ňom doživotne), sa po príchode Portugalčanov v 15./16. stor. začali označovať ako kasty (termín kasta nie je v indických jazykoch známy). Varnu však nemožno stotožniť s kastou, pretože štyri varny sú stále a nemenné, tvoria však základný rámec vertikálneho, hierarchického členenia hinduistickej kastovej spoločnosti: brahman si aj napriek tomu, že vykonáva podradné zamestnanie, zachováva vysoký rituálny status, na druhej strane ekonomická prosperita nezaručuje príslušníkom nižších kást sociálny vzostup. Každú džáti možno teoreticky priradiť k určitej varne; varny dávajú regionálne aj sociálne roztrieštenej indickej spoločnosti jednotný ideologický rámec. Tento zjednodušujúci postup používali od 1901 britské koloniálne úrady pri sčítaní indického obyvateľstva. V súčasnosti zahŕňa kastový systém asi 3-tis. kást a 25-tis. podkást. K základným črtám kastového systému patrí prísne oddelenie jednotlivých sociálnych skupín, dedičná špecializácia činností, odmietanie vzájomných kontaktov medzi skupinami a jednoznačná sociálna hierarchia. Spoločenské postavenie členov kást určuje status povolania, ktoré vykonávajú. Kastu obyčajne tvoria vykonávatelia tradičných povolaní, ktorí ich môžu poznamenať určitou mierou rituálneho znečistenia. Fyzický dotyk s určitými skupinami ľudí (napr. s upratovačmi mŕtvol a odpadu, čističmi toaliet, kožiarmi) ostatných rituálne znečisťuje, preto tieto skupiny stoja mimo kastového systému a ich príslušníci bývajú označovaní ako nedotknuteľní (v súčasnosti sa pre nich ustálilo označenie dalitovia, t. j. utláčaní). Medzikastové styky sa riadia prísnymi predpismi týkajúcimi sa napr. spoločného stolovania (stolovať možno len s príslušníkom vlastnej kasty) a pravidlom endogamie (sobáše možno uzatvárať len vnútri danej kasty). Prestup z nižšej do vyššej kasty nie je možný, spoločenský vzostup umožňuje okrem ekonomických faktorov dodržiavanie zvyklostí typických pre vyššiu kastu (vegetariánstvo, abstinencia, rituálne čistý spôsob prípravy jedla, striktnejšie pravidlá pri uzatváraní manželstva). Osobitne vyhranenú podobu získal kastový systém medzi vyznávačmi ortodoxného hinduizmu, jeho prejavy sa niekedy vyskytujú aj u vyznávačov sikhizmu, islamu, ako aj medzi kresťanskými konvertitmi. Naopak, neortodoxné smery hinduizmu, ako aj buddhizmus a džinizmus kastové delenie neuznávajú. S cieľom oslobodiť dalitov od kastovej diskriminácie vzniklo na prelome 19. a 20. stor. reformné hnutie presadzujúce hromadné prestupy k buddhizmu. Odstránenie kastovníctva požadovali aj indickí reformátori 19. a 20. stor. (S. Vivékánanda, M. K. Gándhí). Napriek tomu, že indická ústava kastovú diskrimináciu zakazuje, tradícia kastovníctva pretrváva najmä na vidieku dodnes. Črty kastového systému sa môžu vyskytovať aj v iných spoločenstvách, známe sú napr. u Rómov;

2. prenesene určitá profesijná skupina (napr. lekári, vojaci, umelci ap.), ktorá sa vedome odlučuje alebo izoluje od ostatnej spoločnosti na základe povolania, majetku a i., udržuje si sociálny odstup od iných skupín (profesií) a vyznačuje sa vysokou mierou samoregulovania, dedenia profesií či preferovania sobášov v rámci tej istej skupiny.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kasta [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-13]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kasta