Karolovci

Karolovci — panovnícka dynastia vo Franskej ríši. Šľachtický rod pôvodom z Austrázie, ktorý vďaka bohatstvu nadobúdal v ríši čoraz väčší vplyv (podľa niektorých zdrojov im patrilo 123 panstiev okolo Másy a Rýna). Za vlády posledných Merovejovcov (obdobie tzv. lenivých kráľov), keď bola ríša rozdrobená a v úpadku, mali v rukách skutočnú moc Karolovci ako majordómovia (správcovia). Rozhodujúce postavenie si získala najmä pipinovská vetva rodu, ktorej predstavitelia sa uplatnili aj v cirkevnej sfére (3 biskupi).

Pipin II. Stredný, pôvodne majordóm Austrázie, zjednotil a ovládol celú ríšu, od Byzancie dobyl Ravennský exarchát. Jeho syn Karol Martel vykonával od 717 ako majordóm skutočnú vládu 26 rokov a zachránil Európu pred Arabmi, ktorých vytlačil z juž. Francúzska za Pyreneje. Jeho syn Pipin III. Krátky 751 zosadil z trónu posledného kráľa z dynastie Merovejovcov Childericha III. a pápež Štefan II. (III.) uznal v jeho osobe Karolovcov za legitímnu a dedičnú kráľovskú dynastiu vo Franskej ríši. Jej najvýznamnejší predstaviteľ Karol Veľký prijal ku kráľovskej hodnosti po korunovácii (800) aj titul rímskeho cisára. Úpadok dynastie sa začal Verdunskou zmluvou (843), podľa ktorej si jeho vnuci rozdelili ríšu na tri časti: západofranskú (Karol II. Holý), východofranskú (Ľudovít II. Nemec) a strednú (tzv. cisárske léno – Itália, Burgundsko, Lotrinsko, Alsasko, Frízsko; → Lotaringia; Lotar I.) časť s tým, že na cisársku korunu bude mať nárok panovník strednej časti. Posledný významný člen dynastie Karol III. Tučný dočasne naposledy zjednotil ríšu (bol východofranským i západofranským kráľom a rímskym cisárom), ktorá sa však po jeho zvrhnutí (887) rozpadla na päť častí (následne rozdelené medzi Východofranskú ríšu a Západofranskú ríšu). Karolovci postupne vymreli v Itálii (875), v záp. časti (987, budúce Francúzsko), vo vých. časti (911, budúce Nemecko) a v Dolnom Lotrinsku (1006 alebo 1012).