Karol V.

Karol V., 24. 2. 1500 Gent – 21. 9. 1558 kláštor San Jerónimo, Cuacos de Yuste, provincia Cáceres, autonómna oblasť Estremadura — rímsko-nemecký cisár (1530 – 56) a španielsky (1516 – 56, ako Karol I.) a rímsko-nemecký kráľ (1519 – 30) z dynastie Habsburgovcov, syn Filipa I. Pekného a Jany I. Šialenej, vnuk Ferdinanda II. Katolíckeho a Maximiliána I., brat Ferdinanda I., otec Filipa II. Detstvo strávil v Nizozemsku, po otcovej smrti (1506) sa stal kastílskym kráľom, po smrti starého otca Ferdinanda II. Katolíckeho (1516) nastúpil na trón zjednoteného Španielska, ktoré bolo v tom období najmocnejšou ríšou sveta. Počas jeho vlády dobyli Španieli v Strednej a Južnej Amerike ríše Aztékov (1519 – 21), Inkov (1532 – 34) a Mayov, a Španielsko sa tak stalo najväčšou koloniálnou mocnosťou a vďaka príjmom z dobytých území (najmä zlato a striebro) aj najbohatšou krajinou. Po smrti Maximiliána I. (1519) bol zvolený za rímsko-nemeckého kráľa (ako Karol V.) a 1530 v Bologni pápežom Klementom VII. korunovaný za cisára. R. 1521 však odovzdal vládu nad rakúskymi a švábskymi územiami svojmu bratovi Ferdinandovi (vymenoval ho aj za svojho zástupcu v ríši), čím sa rod Habsburgovcov rozdelil na španielsku a rakúsku vetvu.

Usiloval sa o posilnenie absolutizmu, proti jeho náročným finančným požiadavkám vypuklo 1520 – 21 tzv. povstanie komunérov, ktoré bolo 1521 v bitke pri Villalare (dnes Villalar de los Comuneros, provincia Valladolid) porazené a jeho vodcovia popravení. S podporou pápeža Pavla III., Benátok, Švajčiarov a i. viedol so striedavým úspechom štyri vojny proti francúzskemu kráľovi Františkovi I. (1521 – 44; → talianske vojny) o ovládnutie Itálie, Burgundska a Flámska (1525 sa mu podarilo zajať Františka I., jeho dvaja synovia boli rukojemníci). R. 1532 pomohol zastaviť turecký postup do záp. Európy (rokovania so sultánom Sülejmanom I. Kanunim). Jeho sen o univerzálnej svetovej monarchii stroskotal na náboženskej a politickej rozdielnosti vtedajšej Európy. Spočiatku bojoval proti reformácii, 1521 vydal Wormský edikt, v ktorom vyslovil ríšsku kliatbu nad M. Lutherom, neskôr sa však usiloval dosiahnuť medzi protestantmi a katolíkmi zmierenie. R. 1545 prinútil pápeža zvolať tridentský koncil, ktorého výsledky však zmierenie nepriniesli. Neúčasť protestantských stavov na koncile sa rozhodol potrestať silou (→ šmalkaldská vojna) a 1547 porazil nemeckých protestantov v bitke pri Mühlbergu. Jeho prevaha vo Sv. rímskej ríši nemeckého národa však trvala už len krátko, 1555 na ríšskom sneme v Augsburgu si protestantské kniežatá vymohli proti jeho vôli uzatvorenie Augsburského náboženského mieru (25. septembra). R. 1556 sa vzdal trónu v prospech syna Filipa (II.) a sklamaný z neúspechu svojej politiky voči protestantom sa utiahol do kláštora, kde aj zomrel.