komunéri

komunéri [špan.] — príslušníci mestských komún kastílskych miest (Toledo, Segovia, Medina del Campo a i.), ktorí v rokoch 1520 – 21 povstali proti centralizačným a absolutistickým snahám Karola V. (španielsky kráľ ako Karol I.). Po jeho nástupe na španielsky trón (1516) sa konflikt medzi kráľovským absolutizmom a mestami najviac prehĺbil na území Kastílie. Do povstania (aj vojna kastílskych miest, Guerra de las Comunidades de Castilla) pod vedením Juana Lópeza de Padilla (*1490, †1521) sa zapojili najmä mešťania (príslušníci mestských komún, špan. comuneros), v menšom počte i roľníci. Podporovala ho aj časť drobnej šľachty a duchovenstva.

Vzbúrenci kritizovali kráľovu častú neprítomnosť v krajine, dosádzanie cudzincov do úradov (prevažne z Flámska), daňové zaťaženie kvôli financovaniu jeho európskych vojenských ťažení, porušovanie starobylých výsad a i. Karol V. pri potlačení povstania obratne využil rôznorodú štruktúru povstalcov a nejednotnosť názorov (umiernení, radikálni), čo vyústilo do porážky komunérov 23. 2. 1521 v bitke pri Villalare (dnes Villalar de los Comuneros, provincia Valladolid). Vodcovia (s J. L. de Padillom aj Juan Bravo, *1483, †1521, a Francisco Maldonado, *1480, †1521) boli popravení, mesto Toledo však kráľovskému vojsku vzdorovalo až do októbra 1521 (neúspešná vzbura vypukla ešte aj vo februári 1522). Po porážke komunérov si výhradnú moc v krajine upevnila vyššia pozemková šľachta (aristokracia).