Karol II. Holý

Text hesla

Karol II. Holý, aj Lysý, 13. 6. 823 Frankfurt nad Mohanom – 6. 10. 877 Avrieux, Savojsko, Francúzsko — prvý kráľ Západofranskej ríše (od 840/843) a rímsky cisár (od 875) z dynastie Karolovcov, syn Ľudovíta I. Pobožného (z druhého manželstva), vnuk Karola Veľkého, nevlastný brat Lotara I., Ľudovíta II. Nemca a Pipina I. (*okolo 797, †838). Ešte pred Karolovým narodením v úsilí udržať jednotu Franskej ríše vydal Ľudovít I. Pobožný kapitulárium o usporiadaní ríše (Ordinatio imperii, 817), v ktorom vládu v ríši rozdelil medzi svojich troch synov z prvého manželstva: korunu mal dostať najstarší syn (Lotar I.) a ďalší dvaja (Pipin I. a Ľudovít II. Nemec) sa mali stať správcami určených území. Toto ustanovenie však napokon zrušil a pravdepodobne s cieľom dať vládu nad ríšou Karolovi mu 829 zveril (vtedy mal len 6 rokov) vládu nad územím Austrázie a časťou Burgundska (pod dozorom starších bratov), 839 nad Neustriou a ďalšími časťami Burgundska. To vyvolalo medzi bratmi rozpory sprevádzané bojmi, ktoré sa ešte zväčšili po otcovej smrti (840). R. 841 Karol s Ľudovítom v bitke pri Fontenoy (neďaleko Auxerre; tzv. bitka troch dedičov) porazili Lotara. R. 842 uzavrel Karol spojenectvo s Ľudovítom (→ Štrasburské prísahy) a 843 prinútili Lotara podpísať Verdunskú zmluvu, ktorá definitívne rozdelila Franskú ríšu. Karol ňou získal záp. časť ríše (→ Západofranská ríša, neskôr Francúzske kráľovstvo). Ako jej vládca musel čeliť početným nájazdom Vikingov, ale aj odbojnej domácej šľachte. Po smrti Lotara II. (869; nástupca Lotara I.) obsadil Lotaringiu, podľa zmluvy z Meerssenu (870) sa však musel jej vých. polovice vzdať v prospech Ľudovíta II. Nemca. R. 875 (po smrti cisára Ľudovíta II., *825, †875; najstarší syn Lotara I.) bol v Ríme korunovaný za cisára, získal aj trón Itálie a k svojej ríši pripojil Provensalsko. Počas jeho vlády bol dovŕšený proces feudalizácie, začal sa rozvíjať lénny systém, vytvárali sa veľké rodové kniežatstvá. Podporoval rozvoj vzdelanosti a činnosť dvorských skriptórií, v ktorých v tom čase vzniklo viacero významných iluminovaných rukopisov kódexov, niektoré z nich aj na jeho objednávku (→ karolovské umenie).

Text hesla

Karol II. Holý, aj Lysý, 13. 6. 823 Frankfurt nad Mohanom – 6. 10. 877 Avrieux, Savojsko, Francúzsko — prvý kráľ Západofranskej ríše (od 840/843) a rímsky cisár (od 875) z dynastie Karolovcov, syn Ľudovíta I. Pobožného (z druhého manželstva), vnuk Karola Veľkého, nevlastný brat Lotara I., Ľudovíta II. Nemca a Pipina I. (*okolo 797, †838). Ešte pred Karolovým narodením v úsilí udržať jednotu Franskej ríše vydal Ľudovít I. Pobožný kapitulárium o usporiadaní ríše (Ordinatio imperii, 817), v ktorom vládu v ríši rozdelil medzi svojich troch synov z prvého manželstva: korunu mal dostať najstarší syn (Lotar I.) a ďalší dvaja (Pipin I. a Ľudovít II. Nemec) sa mali stať správcami určených území. Toto ustanovenie však napokon zrušil a pravdepodobne s cieľom dať vládu nad ríšou Karolovi mu 829 zveril (vtedy mal len 6 rokov) vládu nad územím Austrázie a časťou Burgundska (pod dozorom starších bratov), 839 nad Neustriou a ďalšími časťami Burgundska. To vyvolalo medzi bratmi rozpory sprevádzané bojmi, ktoré sa ešte zväčšili po otcovej smrti (840). R. 841 Karol s Ľudovítom v bitke pri Fontenoy (neďaleko Auxerre; tzv. bitka troch dedičov) porazili Lotara. R. 842 uzavrel Karol spojenectvo s Ľudovítom (→ Štrasburské prísahy) a 843 prinútili Lotara podpísať Verdunskú zmluvu, ktorá definitívne rozdelila Franskú ríšu. Karol ňou získal záp. časť ríše (→ Západofranská ríša, neskôr Francúzske kráľovstvo). Ako jej vládca musel čeliť početným nájazdom Vikingov, ale aj odbojnej domácej šľachte. Po smrti Lotara II. (869; nástupca Lotara I.) obsadil Lotaringiu, podľa zmluvy z Meerssenu (870) sa však musel jej vých. polovice vzdať v prospech Ľudovíta II. Nemca. R. 875 (po smrti cisára Ľudovíta II., *825, †875; najstarší syn Lotara I.) bol v Ríme korunovaný za cisára, získal aj trón Itálie a k svojej ríši pripojil Provensalsko. Počas jeho vlády bol dovŕšený proces feudalizácie, začal sa rozvíjať lénny systém, vytvárali sa veľké rodové kniežatstvá. Podporoval rozvoj vzdelanosti a činnosť dvorských skriptórií, v ktorých v tom čase vzniklo viacero významných iluminovaných rukopisov kódexov, niektoré z nich aj na jeho objednávku (→ karolovské umenie).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Karol II. Holý [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-10-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karol-ii-holy