Karlštejn

Text hesla

Karlštejn — hrad v Česku v Stredočeskom kraji v okrese Beroun nad obcou Karlštejn asi 30 km od Prahy. Postavený 1348 – 65 v štýle vrcholnej gotiky na príkaz rímskeho a českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV. (podľa neho nazvaný) ako cisárska rezidencia (okrem Karola IV. a Václava IV. ho však nevyužíval žiadny ďalší panovník) a ako bezpečné úložisko korunovačných klenotov Svätej rímskej ríše (tzv. ríšsky korunovačný poklad obsahujúci aj významné kresťanské relikvie; na hrade uložený asi od zač. 60. rokov 14. stor.). Už 1355 je doložená existencia kastelánstva (purkrabství; 1625 zrušené), 1357 bol vysvätený Kostol nanebovzatia Panny Márie a bola založená kapitula. R. 1419 na začiatku husitskej revolúcie boli na Karlštejn prenesené aj české korunovačné klenoty, ktoré však spolu s ríšskym korunovačným pokladom dal počas husitských vojen (husiti sa neúspešne pokúšali dobyť Karlštejn 1421 a 1422) na jar 1421 odviezť Žigmund Luxemburský do Uhorska; ríšsky korunovačný poklad bol napokon prenesený do Norimbergu, české korunovačné klenoty boli 1436 spolu s významnými zemskými písomnosťami opäť uložené na Karlštejne, čím vzrástol jeho význam. Po 1487 a 1518 – 28 bol Karlštejn upravený a rozšírený v štýle neskorej gotiky, 1579 – 97 na podnet Rudolfa II. renesančne prestavaný pod vedením dvorského architekta Ulrica Aostalliho de Sala (*okolo 1525, †1597). Počas tridsaťročnej vojny prestal byť bezpečný, a preto boli české korunovačné klenoty a cenné písomnosti 1619 odvezené na Pražský hrad. R. 1648 Karlštejn dobyli švédske vojská. V 18. stor. bol chátrajúci hrad viackrát čiastočne rekonštruovaný, pri generálnej rekonštrukcii v duchu purizmu (1886 – 99) aj čiastočne prestavaný, ďalšie rekonštrukcie boli uskutočnené v 2. pol. 20. stor. Karlštejn je od 1910 otvorený pre verejnosť, 1918 zoštátnený, od 1962 NKP.

Architektúra i vnútorná výzdoba hradu sú dielom skupiny dvorských umelcov a vznikli na základe jednotných umeleckých zásad. Jednotlivé stavby vznikali postupne a sú stupňovito usporiadané na troch terasách podľa obsahovej závažnosti a ideovej hierarchie (symbolická púť esovito stúpa od profánnych častí cez Mariánsku (Kostolnú) vežu, kde sídlila kapitula, k svojmu vrcholu, ktorou je cisárska Kaplnka sv. kríža vo Veľkej veži). Takáto koncepcia bola v súdobom hradnom staviteľstve výnimočná. Hlavné stavby boli pôvodne bohato zdobené freskami a obrazmi, v oknách najvýznamnejších priestorov boli vitráže. Na prvej, najnižšej terase sa nachádzajú predhradie, Studničná veža a Kastelánsky dom (Purkrabství). Na druhej terase stojí päťpodlažný Cisársky palác s Mikulášskou vežou priliehajúcou k palácu a samostatne stojaca Mariánska (Kostolná) veža obdĺžnikového pôdorysu, na ktorej 2. podlaží sa nachádza kapitulský Kostol Panny Márie s interiérom zdobeným čiastočne zachovanými pôvodnými figurálnymi freskovými cyklami (napr. scény s relikviami, Apokalypsa, christologický a mariánsky cyklus; namaľované krátko pred 1357). Kostol je úzkou chodbou spojený s cisárskym súkromným oratóriom dnes nazývaným Kaplnka sv. Kataríny (pôvodne Kaplnka Panny Márie), ktorej steny sú obložené leštenými polodrahokamami a doplnené freskami (krátko pred 1357). Na tretej, najvyššej terase sa nachádza donjon, 60 m vysoká Veľká veža, ktorá má obdĺžnikový pôdorys, neobyčajne hrubé múry a opevnená je vlastnou hradbou. Na 2. poschodí Veľkej veže je najposvätnejší priestor hradu – Kaplnka Sv. kríža (pôvodne zasvätená utrpeniu Pána; vysvätená 1365, v nike za oltárom boli uložené korunovačné klenoty) zaklenutá dvoma zlátenými krížovými klenbami. Steny sú obložené inkrustáciami z leštených polodrahokamov, v hornej časti sa nachádzajú tabuľové obrazy s polpostavami svätcov (dielo Majstra Teodorika, okolo 1367), v rámoch obrazov sa pôvodne nachádzali relikvie.

Text hesla

Karlštejn — hrad v Česku v Stredočeskom kraji v okrese Beroun nad obcou Karlštejn asi 30 km od Prahy. Postavený 1348 – 65 v štýle vrcholnej gotiky na príkaz rímskeho a českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV. (podľa neho nazvaný) ako cisárska rezidencia (okrem Karola IV. a Václava IV. ho však nevyužíval žiadny ďalší panovník) a ako bezpečné úložisko korunovačných klenotov Svätej rímskej ríše (tzv. ríšsky korunovačný poklad obsahujúci aj významné kresťanské relikvie; na hrade uložený asi od zač. 60. rokov 14. stor.). Už 1355 je doložená existencia kastelánstva (purkrabství; 1625 zrušené), 1357 bol vysvätený Kostol nanebovzatia Panny Márie a bola založená kapitula. R. 1419 na začiatku husitskej revolúcie boli na Karlštejn prenesené aj české korunovačné klenoty, ktoré však spolu s ríšskym korunovačným pokladom dal počas husitských vojen (husiti sa neúspešne pokúšali dobyť Karlštejn 1421 a 1422) na jar 1421 odviezť Žigmund Luxemburský do Uhorska; ríšsky korunovačný poklad bol napokon prenesený do Norimbergu, české korunovačné klenoty boli 1436 spolu s významnými zemskými písomnosťami opäť uložené na Karlštejne, čím vzrástol jeho význam. Po 1487 a 1518 – 28 bol Karlštejn upravený a rozšírený v štýle neskorej gotiky, 1579 – 97 na podnet Rudolfa II. renesančne prestavaný pod vedením dvorského architekta Ulrica Aostalliho de Sala (*okolo 1525, †1597). Počas tridsaťročnej vojny prestal byť bezpečný, a preto boli české korunovačné klenoty a cenné písomnosti 1619 odvezené na Pražský hrad. R. 1648 Karlštejn dobyli švédske vojská. V 18. stor. bol chátrajúci hrad viackrát čiastočne rekonštruovaný, pri generálnej rekonštrukcii v duchu purizmu (1886 – 99) aj čiastočne prestavaný, ďalšie rekonštrukcie boli uskutočnené v 2. pol. 20. stor. Karlštejn je od 1910 otvorený pre verejnosť, 1918 zoštátnený, od 1962 NKP.

Architektúra i vnútorná výzdoba hradu sú dielom skupiny dvorských umelcov a vznikli na základe jednotných umeleckých zásad. Jednotlivé stavby vznikali postupne a sú stupňovito usporiadané na troch terasách podľa obsahovej závažnosti a ideovej hierarchie (symbolická púť esovito stúpa od profánnych častí cez Mariánsku (Kostolnú) vežu, kde sídlila kapitula, k svojmu vrcholu, ktorou je cisárska Kaplnka sv. kríža vo Veľkej veži). Takáto koncepcia bola v súdobom hradnom staviteľstve výnimočná. Hlavné stavby boli pôvodne bohato zdobené freskami a obrazmi, v oknách najvýznamnejších priestorov boli vitráže. Na prvej, najnižšej terase sa nachádzajú predhradie, Studničná veža a Kastelánsky dom (Purkrabství). Na druhej terase stojí päťpodlažný Cisársky palác s Mikulášskou vežou priliehajúcou k palácu a samostatne stojaca Mariánska (Kostolná) veža obdĺžnikového pôdorysu, na ktorej 2. podlaží sa nachádza kapitulský Kostol Panny Márie s interiérom zdobeným čiastočne zachovanými pôvodnými figurálnymi freskovými cyklami (napr. scény s relikviami, Apokalypsa, christologický a mariánsky cyklus; namaľované krátko pred 1357). Kostol je úzkou chodbou spojený s cisárskym súkromným oratóriom dnes nazývaným Kaplnka sv. Kataríny (pôvodne Kaplnka Panny Márie), ktorej steny sú obložené leštenými polodrahokamami a doplnené freskami (krátko pred 1357). Na tretej, najvyššej terase sa nachádza donjon, 60 m vysoká Veľká veža, ktorá má obdĺžnikový pôdorys, neobyčajne hrubé múry a opevnená je vlastnou hradbou. Na 2. poschodí Veľkej veže je najposvätnejší priestor hradu – Kaplnka Sv. kríža (pôvodne zasvätená utrpeniu Pána; vysvätená 1365, v nike za oltárom boli uložené korunovačné klenoty) zaklenutá dvoma zlátenými krížovými klenbami. Steny sú obložené inkrustáciami z leštených polodrahokamov, v hornej časti sa nachádzajú tabuľové obrazy s polpostavami svätcov (dielo Majstra Teodorika, okolo 1367), v rámoch obrazov sa pôvodne nachádzali relikvie.

Zverejnené v marci 2017.

Karlštejn [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-05-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karlstejn