Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Európa - Česko

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 115 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Abertamy

Abertamy — mesto v Česku v Karlovarskom kraji v okrese Karlove Vary v Krušných horách, 840 m n. m.; 1,2 tis. obyvateľov (2014). Mestské práva od 1876. Výroba kožených rukavíc a pletených výrobkov.

Adamov

Adamov — mesto v Česku v Juhomoravskom kraji v okrese Blansko v Drahanskej vrchovine na rieke Svitava 12 km sev. od Brna; 4,6 tis. obyvateľov (2016). Pôvodne banské sídlo s ťažbou rúd. Bývalé stredisko strojárskeho (rozmnožovacie stroje, meracia a výpočtová technika) a chemického priemyslu (výroba plastov). Vých. od mesta sa nachádza CHKO Moravský kras.

Adršpašsko-teplické skály

Adršpašsko-teplické skály — národná prírodná rezervácia v Česku v Broumovskej vrchovine; vyhlásená 1933, rozloha 1 771 ha. Zriadená na ochranu skalného komplexu – zvyškov tabuľovej plošiny rozčlenenej eróziou. Územie budované pieskovcami z prelomu str. a vrchnej kriedy (druhohory). Vrchovinný charakter, najvyšší vrch Čáp, 786 m n. m. Výskyt chránených živočíchov a rastlín.

— najzápadnejšie mesto v Česku v Karlovarskom kraji v okrese Cheb na znížených častiach Ašskej vrchoviny v Smrčinách; 13-tis. obyvateľov (2015). Bývalé stredisko textilného priemyslu s dlhoročnou tradíciou. Novšie odvetvia: strojársky, potravinársky a keramický priemysel.

Územie osídľované v priebehu 12. stor., 1270 písomne doložený kostol pod správou Rádu nemeckých rytierov, 1281 trhová osada. V 30. a 40. rokoch 16. stor. prebehla reformácia a aj po násilnej rekatolizácii tam bol po skonční tridsaťročnej vojny obnovený protestantizmus. V 18. stor. rozvoj remesiel, a najmä textilného priemyslu, od 1872 mesto. V októbri 1938 obsadené nemeckou, 20. 4. 1945 oslobodené americkou armádou. Po 2. svet. vojne bola väčšina nemeckého obyvateľstva vysídlená a čiastočne nahradená obyvateľmi z iných oblastí ČSR, ako aj z Rumunska, Maďarska a Ukrajiny. Nastal úpadok mesta aj v dôsledku vyhlásenia pohraničnej zóny so zvláštnym režimom, do ktorej patril aj Aš, väčšina historického jadra bola zdemolovaná. Po 1989 bol pri Aši zriadený hraničný prechod s Nemeckom, väčšina textilných fabrík v meste zanikla.

Stavebné pamiatky: radnica (1733, 1814 zničená pri požiari, 1815 – 16 postavená podľa pôvodných plánov, 1885 prestavaná), Kostol sv. Mikuláša (1867 – 71), pomník M. Luthera (1883). Múzeum Ašska (založené 1892). Na vrchu Háj nad mestom rozhľadňa (výška 36 m; 1902 – 03).

Babiččino údolí

Babiččino údolí — národná prírodná pamiatka a národná kultúrna pamiatka vo vých. časti Česka, časť doliny meandrujúcej rieky Úpa v Krkonošskom podhůří sev. od mesta Česká Skalice. Podhorská krajina s brehovými porastmi citlivo pretvorená ľudskou činnosťou. Do tejto oblasti situovala B. Němcová dej svojho románu Babička (odtiaľ názov Babiččino údolí). K najnavštevovanejším lokalitám patria Staré bělidlo (domček pri Viktorkinom splave), súsošie babičky s deťmi (od sochára O. Gutfreunda) a zámok v blízko ležiacich Ratibořiciach.

Beskydy

Beskydy — najsevernejšie položené horské pásmo flyšových Západných Karpát a Východných Karpát. Tiahne sa od Moravskej brány v Česku, prechádza na územie Poľska a Slovenska a končí sa na Ukrajine nad dolinou rieky Čeremoš; šírka asi 50 km, dĺžka 600 km. Na Slovensku ho tvoria časti geomorfologickej jednotky Západných Beskýd (Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Jablunkovské medzihorie) a Stredných Beskýd (Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura, Oravská vrchovina). Východne od Tatier pokračuje pásmo Beskýd na území Slovenska Východnými Beskydami (Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov), Nízkymi Beskydami (Busov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie) a opúšťa slovenské územie na hraniciach s Ukrajinou v Poloninách (Bukovské vrchy). V západnej časti vrcholí pásmo Beskýd pohorím Babia hora (najvyšší vrch Babia hora, 1 725 m n. m.) na slovensko-poľských hraniciach, najvyššie sú však na území Ukrajiny v pohorí Čornohora (Hoverla, 2 061 m n. m.).

Beskydy sa utvorili začiatkom neogénu (mladšie treťohory), keď sa morské sedimenty ukladali na severnom predpolí Karpát, od konca jury do konca paleogénu boli vyvrásnené a popresúvané, čím sa utvorila typická príkrovová stavba. V horninách sa spravidla striedajú vrstvy ílovcov a pieskovcov (flyš), čo spôsobilo vznik hladko modelovaného reliéfu a početných zosuvov. Najvyššie časti (Hoverla, Babia hora) sa vyznačujú výskytom ľadovcového reliéfu utvoreného v starších štvrtohorách.

Hlavným hrebeňom západnej časti Beskýd prechádza hlavné európske rozvodie medzi Čiernym morom a Baltským morom narušené len prielomami Dunajca a Popradu. Územie má relatívne hustú riečnu sieť, menej vodnaté toky s pomerne veľkými výkyvmi prietokov počas roka. Sú tam vyvinuté všetky vegetačné stupne od dubového stupňa po alpínske lúky, väčšinu horského pásma však zaberajú zmiešané listnaté a ihličnaté lesy.

Pre Beskydy je typické veľké množstvo prevažne malých sídel a rozptýlené osídlenie (lazy). Z nerastného bohatstva sú najvýznamnejšie menšie ložiská zemného plynu a ropy (najmä v Poľsku), početné minerálne pramene, s ktorými súvisí vznik kúpeľných miest (napr. Bardejov, Krynica-Zdrój, Muszyna). V najvyšších polohách sú turisticky atraktívne strediská zimných športov, napr.: Frýdlant nad Ostravicí (Česko), Kubínska hoľa, Veľká Rača, Oščadnica (Slovensko), Rajcza (Poľsko), Jasiňa (Ukrajina).

Bílovec

Bílovec — mesto v Česku v Moravskosliezskom kraji v okrese Nový Jičín v Moravskej bráne; 7,4 tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky, kovoobrábací. Mestské práva 1316.

Do západnej časti mesta zasahuje chránené územie Přírodní park Oderské vrchy (vyhlásené 1994, rozloha 290 km2).

Blanice

Blanice — rieka na juhu Česka, najvýznamnejší pravostranný prítok Otavy; dĺžka 87,7 km, rozloha povodia 805 km2, priemerný ročný prietok v ústí 4,23 m3/ s. Pramení v severovýchodnej časti Šumavy, do Otavy ústi na území Českobudějovickej panvy pri obci Putim. Na Blanici je vodná nádrž Husinec.

Blaník

Blaník — masív v strednej časti Česka vo Vlašimskej pahorkatine, hrasť budovaná ortorulami. Tvoria ho dva zalesnené skalnaté vrchy: Velký Blaník (638 m n. m.) s 30 m vysokou rozhľadňou na vrchole a Malý Blaník (580 m n. m.). Územím preteká meandrujúci vodný tok Blanice (ľavostranný prítok Sázavy) lemovaný lužným lesom.

Masív je opradený legendami, v ťažkých obdobiach českého národa bol symbolom nádeje na získanie slobody a svojbytnosti, stal sa inšpiráciou pre mnohých významných českých umelcov.

Územie je súčasťou CHKO Blaník (vyhlásená 1981, rozloha 40 km2) zriadenej na ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva; krajina so striedajúcimi sa lesnými komplexmi s lúkami a poliami.

Blansko

Blansko — okresné mesto v Česku v Juhomoravskom kraji v Drahanskej vrchovine pri sútoku riek Svitava a Punkva, 276 m n. m.; 21-tis. obyvateľov (2020). Priemysel chemický, strojársky (výroba meracích prístrojov, turbín), stavebných materiálov, potravinársky. Železničná stanica na trati Brno – Česká Třebová.

Písomne doložené 1141, keď osada patrila olomouckému biskupstvu; od stredoveku tradícia železiarskej výroby, od 15. stor. trhové mestečko, 1831 tam vyrobili prvý parný stroj na Morave, od 1905 štatút mesta. Výrazný rozmach až koncom 19. a v 20. stor. v dôsledku vzniku a rozvoja železiarstva.

Stavebné pamiatky: pevnosť (1574) prestavaná na renesančný zámok, barokový farský Kostol sv. Martina, drevený kostol (17. stor., prenesený do Blanska 1936), huta Klamovka (technická pamiatka), východne od mesta leží zrúcanina hradu Blansek, južne zrúcanina Čertův hrádek a zrekonštruovaná zrúcanina Nového hradu.

Mesto je východiskom turistických trás do Moravského krasu (na jeho územie zasahuje CHKO Moravský kras).

Blovice

Blovice — mesto v Česku v Plzenskom kraji v okrese Plzeň-juh vo Švihovskej vrchovine na rieke Úslava 25 km juhovýchodne od Plzne, 387 m n. m.; 4,1 tis. obyvateľov (2019). Mestské práva 1757. V meste je podnik zaoberajúci sa reklamnou činnosťou a výrobou múzejných interiérov a výstavníckych expozícií pre veľtrhy a domáce a svetové výstavy nadväzujúci na dlhoročnú tradíciu tohto priemyselného odvetvia v Bloviciach. Železničná stanica na trati Plzeň – České Budějovice, na území mesta sa zbiehajú dve cesty II. triedy spájajúce Blovice s medzinárodnou cestou E49.

Blšany

Blšany — mesto v Česku v Úsťanskom kraji v okrese Louny v Jesenickej pahorkatine a Mosteckej panve, 280 m n. m.; 1-tis. obyvateľov (2019). Mestské práva 1843. Pestovanie chmeľu.

Cínovec

Cínovec — časť mesta Dubí v Česku v Úsťanskom kraji v okrese Teplice na hranici s Nemeckom, horská osada v Krušných horách severne od hlavného hrebeňa 835 m n. m.; 125 obyvateľov (2012).

V stredoveku súčasť Saska, názov odvodený od cínu (ťažba od 14. stor.), neskôr v okolí objavené aj striebro, v 19. stor. volfrám. R. 1847 štatút mesta (získaný vďaka právnemu postaveniu nemeckých baníkov), postupne nastal úpadok sídla; prudký pokles počtu obyvateľov (z 1 479 na súčasných 125) sčasti aj v dôsledku odsunu nemeckého obyvateľstva; v 20. stor. stratil Cínovec štatút mesta, 1980 pripojený k mestu Dubí.

Cestný hraničný priechod medzi Českom a Nemeckom; letné a zimné rekreačné stredisko.

Cvikov

Cvikov — mesto v Česku v Libereckom kraji v okrese Česká Lípa v blízkosti hranice s Nemeckom v Cvikovskej pahorkatine na južnom okraji CHKO Lužické hory, 357 m n. m.; 4,5 tis. obyvateľov (2014). Priemysel drevospracujúci, potravinársky (pivovar). Detské sanatórium na liečbu pľúcnych chorôb.

Vzniklo pri významnej stredovekej ceste zo Žitavy, 1757 získalo mestské práva.

Čáslav

Čáslav — mesto v Česku v Stredočeskom kraji v okrese Kutná Hora v doline riečky Čáslavanka na brehu Podměstského rybníka na Českej tabuli, 231 m n. m.; 10-tis. obyvateľov (2019). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Priemysel drevársky (píla), textilný (pletiareň textilu), strojársky, potravinársky.

Založené okolo 1260 Přemyslom Otakarom II. v podhradí přemyslovského správneho hradu (na Hrádku, doložený 1130; zanikol krátko po založení mesta, 1278 sa uvádza ako opustený) ako kráľovské banské mesto. Významné centrum husitského hnutia, 1421 sa tam konal čáslavský snem.

Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb z 13. stor. vrátane tzv. Otakarovej veže (koniec 13. alebo začiatok 14. stor., prestavaná 1534 – 39), gotický Kostol sv. Petra a Pavla (pôvodne z konca 13. stor., niekoľkokrát rozšírený, 1537– 39 neskorogoticky prestavaný), románsky Kostol sv. Michala (z konca 11. alebo zo začiatku 12. stor., od 13. stor. tvorí sakristiu Kostola sv. Petra a Pavla), neskorobaroková radnica (1769 – 70); mesto si zachovalo stredoveký pôdorys.

Černé jezero

Černé jezero — jazero ľadovcového pôvodu v Česku na Šumave v kare na Jezernej hore, 1 008 m n. m.; plocha 18,47 ha, objem 2,8 mil. m3, maximálna hĺbka 39,8 m (najväčšie a najhlbšie jazero v Česku). Vyteká z neho Černý potok ústiaci do Úhlavy. Od decembra do apríla zamrznuté. Spolu s Čertovým jezerom (plocha 10,31 ha, objem 1,8 mil. m3, max. hĺbka 36,5 m) národná prírodná rezervácia (vyhlásená 1933, rozloha 208,46 ha) v NP Šumava.

Černovice

Černovice — mesto v Česku v kraji Vysočina v okrese Pelhřimov v Křemešnickej vrchovine (Českomoravská vrchovina) v doline Černovického potoka, 594 m n. m; 1,7 tis. obyvateľov (2019). Kožiarsky priemysel.

Založené pravdepodobne v prvej polovici 14. stor., doložené 1369, od 1991 mesto.

Stavebné pamiatky: Kostol Povýšenia svätého Kríža (pred 1668, na mieste pôvodného gotického zo 14. stor., 1737 zbarokizovaný), židovský cintorín (pravdepodobne z polovice 17. stor.), barokový zámok (18. stor., neskôr klasicisticky upravený).

Červený Kostelec

Červený Kostelec — mesto v Česku v Královohradeckom kraji v okrese Náchod v zníženine Krkonošského podhůří, 414 m n. m.; 8,4 tis. obyvateľov (2019). Priemysel kovoobrábací (strojárske súčiastky), gumárenský (automobilové tesnenia), stavebných materiálov.

Založený koncom 13. stor., jeho rozvoj (od druhej polovice 18. stor.) súvisí s rozmachom textilnej výroby (tkáčstvo), od 1867 mesto.

Česká Kamenice

Česká Kamenice — mesto v Česku v Úsťanskom kraji v okrese Děčín na brehu rieky Kamenice v Děčínskej vrchovine (České středohoří), 301 m n. m.; 5,3 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky, papiernický, potravinársky. Turistické stredisko, na území mesta sa stretávajú tri chránené územia: CHKO Lužické hory, CHKO Labské pískovce, CHKO České středohoří.

Mestské práva 1383. Stavebné pamiatky: zrúcaniny hradu Kamenice (pravdepodobne 1441, 1619 uvedený ako pustý), gotický salhausenský zámok (1522), renesančný zámok (16. stor., v 19. stor. čiastočne klasicisticky prestavaný).

Česká kriedová tabuľa

Česká kriedová tabuľa — starší názov pre geomorfologickú subprovinciu v Česku, dnes Česká tabuľa.

Česká Lípa

Česká Lípa — okresné mesto v Česku v Libereckom kraji na rieke Ploučnice v Ralskej pahorkatine (Česká tabuľa), 258 m n. m.; 37-tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky (výroba komponentov vlakových súprav), automobilový, textilný (prvá manufaktúra 1717), potravinársky, drevospracujúci, elektronický (výroba ručného náradia), energetický (výroba palív). Železničný uzol. V minulosti ťažba uránu nadštátneho významu.

Vzniklo okolo polovice 13. stor. na mieste staršej slovanskej osady, písomne doložené 1263, začiatkom 19. stor. patrilo medzi osem najväčších miest Čiech, významná križovatka obchodných ciest vedúcich popri rieke a žitavskej ceste; k rozvoju mesta neskôr prispela železnica.

Stavebné pamiatky: zrúcanina hradu Lipý (pôvodne gotický z konca 13. stor., novopostavený po zničení a vypálení 1426, v 16. stor. prestavaný na renesančný zámok), Kostol Narodenia Panny Márie (okolo 1381, novopostavený 1710 – 14, veža 1873), Kostol Povýšenia svätého Kríža (doložený 1385), renesančný letohrádok Červený dům (1583, obnovený 1883), kláštorný Kostol Všetkých svätých (1627).

Česká Skalice

Česká Skalice — mesto v Česku v Královohradeckom kraji v okrese Náchod pri rieke Úpa na Orlickej tabuli, 284 m n. m.; 5,1 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky (výroba poľnohospodárskych strojov), drevospracujúci, potravinársky.

Vzniklo spojením Veľkej Skalice a Malej Skalice, ktoré predstavovali v stredoveku samostatné obce; 1886 mestské práva.

Neďaleko Českej Skalice vodná nádrž Rozkoš, zámok Ratibořice a Babiččino údolí.

Česká Třebová

Česká Třebová — mesto v Česku v Pardubickom kraji v okrese Ústí nad Orlicí v širokej doline riečky Třebovka vo Svitavskej pahorkatine takmer na rozvodí Labe – Dunaj, 375 m n. m.; 16-tis. obyvateľov (2019). Priemysel kovospracujúci (výroba radiátorov, snehových reťazí), strojársky (opravovne lokomotív), textilný.

Založená na území, ktorým oddávna prechádzalo jedno z najvýznamnejších obchodných spojení Čiech a Moravy, písomne doložené 1278 – 81, štatút mesta 1921; rozmach po dostavaní železníc Praha – Olomouc (1845) a Praha – Brno (1849), význam železničnej križovatky poklesol v polovici 20. stor. výstavbou novej trate Praha – Havlíčkův Brod – Brno. Centrum mesta tvoria dve rovnobežné ulice prepojené námestím, od 1995 je historické jadro pamiatkovou zónou.

Stavebné pamiatky: románska Rotunda svätej Kataríny (prvá polovica 13. stor.), radnica (1547).

České Budějovice

České Budějovice — mesto v Česku, administratívne stredisko Juhočeského kraja a okresu České Budějovice v Českobudějovickej panve pri ústí rieky Malše do Vltavy, 381 m n. m.; 94-tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky (mliekarenský), pivovarnícky (produkcia piva Budvar a Samson), strojársky (výroba komponentov motorov pre osobné automobily), kovoobrábací (zlievareň), papiernický (výroba vlnitej lepenky), polygrafický, tradičná výroba školských a kancelárskych potrieb (KOH-I-NOOR HARDTMUTH), výroba zdravotníckeho materiálu, veterinárnych a laboratórnych produktov z plastu. Cestný uzol (mestom prechádzajú tri medzinárodné cesty, tri cesty I. triedy a dve cesty II. triedy); železničná stanica na trati vedúcej z Nemecka z Berlína cez Drážďany do Česka a následne cez Děčín, Ústí nad Labem, Kralupy nad Vltavou, Prahu, Tábor, České Budějovice a České Velenice do Rakúska do Linzu; juhozápadne od mesta v katastri obce Planá sa nachádza verejné vnútroštátne a neverejné medzinárodné letisko Letiště České Budějovice (bývalé vojenské letisko, po prebiehajúcej modernizácii sa má stať verejným medzinárodným letiskom), 7 km od mesta v katastri obce Hosín sa nachádza verejné vnútroštátne letisko slúžiace najmä na rekreačné bezmotorové a motorové lietanie a parašutizmus; mesto je prostredníctvom rieky Labe napojené na európsku sieť vodných ciest, má prístav pre osobné a rekreačné lode a prístavisko (začiatočné miesto splavnosti Vltavy) so súborom stavieb – kultúrnou pamiatkou Lannova loděnice. Významné stredisko cestovného ruchu s mnohými stavebnými pamiatkami zachovalými najmä v historickom centre, okolie mesta charakteristické sústavou rybníkov, z ktorých sa viaceré nachádzajú priamo na jeho území.

Založené 1261 Přemyslom Otakarom II. Jedno z najvýznamnejších a najväčších českých miest, výrazný rozmach v 14. stor. za vlády Karola IV. Historické jadro mesta s pravidelným pôdorysom, ktorého stred tvorí štvorcové námestie s podlubiami, patrí k vrcholom stredovekého urbanizmu (podľa modelu Českých Budějovíc boli v južných Čechách neskôr prestavané aj ďalšie mestá); od 1980 mestská pamiatková rezervácia.

Stavebné pamiatky: zachované veľké časti mestského opevnenia (druhá polovica 13. stor.), gotické, renesančné a barokové domy často s atikami v priečelí, Chrám sv. Mikuláša (druhá polovica 13. stor.), piváreň Masné krámy (1364), špitálsky kostol (16. stor.), zbrojnica (1531, neskôr soľnica), goticko-renesančná Černá věž (1549 – 77, vysoká 72 m), renesančná radnica (1555), renesančný kapucínsky Kostol sv. Anny (1615 – 21), baroková Samsonova fontána (20. roky 18. stor.), biskupský palác (18. stor.).

Významné vedecké, kultúrne a športové stredisko: Jihočeská univerzita (založená 1991), viacero vedeckých ústavov; Jihočeské divadlo, Jihočeské muzeum; sídlo biskupstva (od 1785); výstavisko usporadúvajúce mnoho akcií a veľtrhov, o. i. medzinárodný agrosalón Země živitelka.

České Švýcarsko

České Švýcarsko — územie v severnej časti Česka severne od Děčína v pohraničnej oblasti s Nemeckom, súčasť Děčínskej vrchoviny. Predstavuje chránené územie Národní park České Švýcarsko (vyhlásený 2000, rozloha 79 km2). Väčšia časť územia je súčasťou CHKO Labské pískovce, menšia časť súčasťou CHKO Lužické hory.

Oblasť je budovaná druhohornými, prevažne kriedovými pieskovcami miestami preniknutými treťohornými vulkanitmi. Počas treťohôr bola pieskovcová tabuľa vyzdvihnutá a rozlámaná, neskôr vodnou eróziou pozdĺž puklín rozčlenená na hustú sieť dolín, ktoré sú v súčasnosti väčšinou suché.

Hlavnou dolinou je kaňon rieky Labe, ďalšími malebnými kaňonmi pretekajú riečky Kamenice a Křivice s prítokmi. Eróziou členené pieskovcové kvádre postupne získavali charakter skalných miest (napr. Tiské, Děčínské stěny, Jetřichovské stěny).

Najvýznamnejšie turistické a rekreačné strediská oblasti: Děčín, Hřensko, Česká Kamenice, Krásná Lípa. Na nemeckej strane nadväzuje na České Švýcarsko územie Sächsische Schweiz (Saské Švajčiarsko) a celé územie sa nazýva Českosaské Švýcarsko.

Českosaské Švýcarsko

Českosaské Švýcarsko — zaužívaný, hovorový názov pre oblasť pieskovcových skál pozdĺž rieky Labe v severnej časti Česka a východnej časti Nemecka. Územie zodpovedá pohoriu Děčínská vrchovina (nem. Elbsandsteingebirge). Na nemeckej strane národný park Nationalpark Sächsische Schweiz, na českej strane národný park Národní park České Švýcarsko.

Český Brod

Český Brod — mesto v Česku v Stredočeskom kraji v okrese Kolín na Středolabskej tabuli, 219 m n. m.; 7,1 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky (výroba domácich spotrebičov, leteckých prístrojov a dielcov pre automobilový priemysel), chemický, potravinársky (mäsokombinát), elektrotechnický. Cestný uzol, železničná stanica na trati Praha – Česká Třebová.

Založený asi v 30. rokoch 12. stor. pri brode cez riečku Šembera, nazvaný Brod, 1315 Český Brod, 1437 kráľovské mesto; výrazný rozvoj po 1844.

Stavebné pamiatky: fragmenty hradieb zo 14. stor., Kostol svätého Gotharda (12. stor., 1512 vyhorel, prestavaný v 18. a 19. stor.) s neskorogotickou zvonicou (1578 – 80), radnica (pred 1402); centrum mesta od 1990 mestská pamiatková zóna.

Český Dub

Český Dub — mesto v Česku v Libereckom kraji v okrese Liberec v Jičínskej pahorkatine na úpätí Ještědského chrbta, 325 m n. m.; 2,8 tis. obyvateľov (2019). Priemysel chemický (výroba plastov), textilný, strojársky, výroba hračiek.

Územie osídlené Slovanmi od 11. stor.; mestské práva 1499, intenzívny rozvoj mesta do konca 19. stor., v 20 stor. stagnácia.

Stavebné pamiatky: historické jadro 1992 vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu, Kostol sv. Ducha (po 1237, pôvodne gotický, prestavaný okolo 1530, 1647 a 1694), zvyšky mestského opevnenia (druhá polovica 13. stor.), zámok (prestavaný v 16. stor. z kláštora) s Kaplnkou sv. Jána Nepomuckého (1552 – 59), renesančná radnica (1565), baroková cintorínska kaplnka (1681). Podještědské múzeum (založené 1919).

Český Krumlov

Český Krumlov — okresné mesto v Česku v Juhočeskom kraji v Šumavskom podhůří v hlbokej doline Vltavy, 492 m n. m.; 13-tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky (mliekareň, pivovar), drevospracujúci. Dopravná križovatka; stredisko cestovného ruchu. Pôvodne malá obec Hrádek pri vltavskom brode na stredovekej ceste z Prahy do Linzu, nad ktorou bol v 1. polovici 13. stor. rodom pánov z Krumlova postavený hrad. R. 1274 mestské práva, výrazný rozvoj v 14. stor., keď po 1302 prešiel hrad do rúk rodu Rožmberkovcov. R. 1494 mesto s kráľovským právom, dynamický rozvoj až do 1600, potom do 2. polovice 18. stor. stagnácia; opätovný rozvoj koncom 19. stor. najmä v dôsledku nárastu ťažby tuhy a začatia prevádzky na železničnej trati z Českých Budějovíc.

Stavebné pamiatky: hrad Krumlov založený v 1. polovici 13. stor. (po Pražskom hrade najrozsiahlejší v Čechách), ktorého najstaršou časťou je Dolný hrad, nazývaný Hrádek, s dolným nádvorím, kde sa nachádza mincovňa (1. tretina 18. stor.), a s vežou (renesančne upravená 1591). Horný hrad je z 1. polovice 14. stor., rozšírený okolo 1400, renesančne prestavaný v 2. polovici 16. a v 2. polovici 17. stor. (úprava rozsiahleho parku, 1755 – 57 postavený letohrádok Bellarie). Zámocký komplex ďalej tvorí park so zámockým divadlom (1765 – 66, jedno z najstarších zachovaných divadiel v Európe s pôvodným vybavením) spojeným s hradom krytým mostom (postupne budovaný unikátny Plášťový most zachovaný v podobe z 1765), jazdiareň (1744) a letné divadlo s otáčavým hľadiskom (1958). Časť mesta na pravom brehu Vltavy má gotický pôdorys z 13. stor., nachádzajú sa tam gotické a renesančné budovy, gotický Kostol sv. Víta (1407 – 39) so sieťovou klenbou, kláštory minoritov a klarisiek so spoločným gotickým, neskôr zbarokizovaným kostolom, Kostol sv. Jošta (1596 – 98 upravený D. B. Comettom), renesančný pivovar (1606 – 08) a zbrojnica, Budějovická brána (1598 – 1602), renesančná radnica (1580). Historické jadro mesta je od 1963 mestskou pamiatkovou rezerváciou, 1992 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Český ráj

Český ráj — územie, turistický región v Česku asi 90 km severovýchodne od Prahy. Oblasť s atraktívnymi prírodnými scenériami a mnohými historickými pamiatkami, centrom je mesto Turnov. Na časti územia, v Jičínskej pahorkatine, je Chránená krajinná oblasť Český ráj predstavujúca tri samostatné celky; vyhlásená 1955 (najstaršia CHKO v Česku), rozloha 181,5 km2 (výrazne plošne rozšírená 2002).

Väčšinu územia CHKO tvoria pieskovce, ktoré tam boli uložené v období mladších druhohôr počas kriedy, v období treťohôr v dôsledku vulkanickej činnosti vzniklo mnoho podpovrchových magmatických telies. Pieskovce boli ronom a eróziou rozčlenené na skalné mestá a tabuľové vrchy (Prachovské skály, Mužský, Hruboskalské skály a i.), magmatické telesá boli v dôsledku selektívnej erózie obnažené a vystupujú na povrch ako vulkanické kužele (Trosky, 514 m n. m.; Vyskeř, 465 m n. m. a i.). Miestami borovicové porasty. V oblasti je viacero hradov (hrad Kost, jeden z najlepšie zachovaných stredovekých hradov v Čechách; zrúcaniny hradu Trosky a i.). Východiskom do CHKO sú mestá Jičín, Turnov a Mnichovo Hradiště.

Děčínska vrchovina

Děčínská vrchovina, nem. Elbsandsteingebirge — pohorie v severnej časti Česka a vo východnej časti Nemecka pozdĺž rieky Labe medzi mestami Děčín (Česko) a Pirna (Nemecko); rozloha okolo 700 km2 (z toho na území Česka 278 km2). Priemerná výška územia 358 m n. m., najvyšší vrch Děčínský Sněžník, 723 m n. m., sa nachádza na území Česka, najvyšší vrch na území Nemecka je Grosser Zschirnstein, 561 m n. m.

Pohorie sa nachádza v zlomovej zóne medzi žulovým masívom Lausitzer na severovýchode a Krušnými horami budovanými kryštalickými horninami na juhozápade, kde v druhohorách v období kriedy došlo v dôsledku poklesu morského dna k ukladaniu hornín (pieskovcov, prachovcov a zlepencov), vo vrchnej kriede more ustúpilo a sedimentácia bola ukončená. Počas treťohôr bola pieskovcová tabuľa vyzdvihnutá a rozlámaná, na povrch vystúpili prvohorné a druhohorné čadičové horniny, následne bola vodnou eróziou pozdĺž puklín rozčlenená na hustú sieť dolín, ktoré sú v súčasnosti väčšinou suché.

Územie charakteristické veľkými teplotnými rozdielmi, priemerná ročná teplota v južnej časti okolo 7 °C, priemerný ročný úhrn zrážok okolo 800 mm, smerom na východ zrážky narastajú. Oblasť relatívne chudobná na povrchové vody, významnejšie zásoby podzemných vôd. Vodné toky pretekajú často dolinami kaňonovitého charakteru, rieka Labe vytvára kaňon hlboký do 300 m, ďalšími riekami sú Kamenice, Biela a Lachsbach.

Zachovalé lesy (borovice, brezy, smreky, buky a javory), výskyt deväťsilu bieleho, vresu obyčajného, chlpane hájnej, zvončeka konáristého a i. Fauna zastúpená výrom veľkým, krkavcom veľkým, bocianom čiernym, rysom ostrovidom.

Geomorfologicky atraktívne územie (skalné mestá, skalné okná, výklenky, jaskyne a i.) je na území Česka chránené v CHKO Labské pískovce a v národnom parku Národní park České Švýcarsko, na území Nemecka v národnom parku Nationalpark Sächsische Schweiz.

Habartov

Habartov — mesto v západnej časti Česka v Karlovarskom kraji v okrese Sokolov na okraji Sokolovskej panvy; 4,9 tis. obyvateľov (2017). Textilný priemysel. V okolí ťažba hnedého uhlia.

Halštrovské hory

Halštrovské hory, nem. Elstergebirge — hornatina v Česku a Nemecku medzi Krušnými horami a Smrčinami, najvyšší vrch Kapellenberg (v nemeckej časti), 759 m n. m. Pramenná oblasť rieky Weisse Elster (Bílý Halštrov). Zalesnená. Na českom území sa Halštrovské hory považujú za súčasť Smrčín.

Haná

Haná — nížinná oblasť v Česku na strednej Morave v povodí rieky Morava a jej prítokov medzi mestami Zábřeh, Prostějov, Vyškov, Kroměříž, Holešov, Bystřice pod Hostýnem, Lipník nad Bečvou, Šternberk a Uničov. Prevažne rovinatý reliéf. Prosperujúca poľnohospodárska oblasť s úrodnými pôdami a teplým podnebím; potravinársky priemysel. Etnograficky významný región s typickým nárečím, zachovanou ľudovou architektúrou a bohato zdobenými krojmi.

Haná

Haná — rieka v Česku na strednej Morave, pravostranný prítok Moravy; dĺžka 57 km, rozloha povodia 608 km2, priemerný ročný prietok 1,7 m3/s. Vzniká sútokom Malej Hanej a Veľkej Hanej pri Vyškove, ústi pri Kojetíne. Prítok: Brodečka.

Hanušovice

Hanušovice — mesto v Česku v Olomouckom kraji v okrese Šumperk v Hanušovickej vrchovine pri ústí rieky Branná do Moravy; 3,2 tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, textilný, potravinársky (pivovar). Železničný uzol.

Harrachov

Harrachov — mesto v severnej časti Česka v Libereckom kraji v okrese Semily na západnom okraji Krkonôš v doline Mumlavy; 1,5 tis. obyvateľov (2017). Sklársky priemysel (tradičná výroba maľovaného, brúseného a leptaného skla). Cestný hraničný priechod do Poľska. Významné horské rekreačné a športové stredisko (areál zimných športov so zjazdovými, slalomovými a bežeckými traťami a skokanskými mostíkmi). Sedačková lanovka na Čertovu horu (1 022 m n. m.). Do 1992 ťažba fluoritu a barytu. Múzeum skla, múzeum lyžiarstva.

Havířov

Havířov — mesto v Česku v Moravskosliezskom kraji v okrese Karviná v Ostravskej panve v aglomerácii Ostravy; 73-tis. obyvateľov (2017). Vzniklo 1955 zlúčením viacerých obcí a bolo vybudované ako sídlisko s dominantnou obytnou funkciou a rozvinutými verejnými službami (najväčšie administratívne samostatné sídliskové mesto Česka, najvýznamnejší urbanistický celok v štýle tzv. socialistického realizmu v bývalom Československu). V okrajových častiach priemysel strojársky, potravinársky, kožiarsky, energetický (tepelná elektráreň). Južne od Havířova chránené územie Meandry Lučiny (riečna niva s meandrujúcim tokom, s výskytom ohrozených a chránených živočíchov a rastlín).

Havlíčkův Brod

Havlíčkův Brod — okresné mesto v Česku v kraji Vysočina v sev. časti Českomoravskej vrchoviny na rieke Sázava; 23-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, textilný, potravinársky, chemický (výroba plastov). Železničný uzol.

Vzniklo v polovici 13. stor. ako Smilov Brod, od 1308 nazývané Nemecký Brod. R. 1422 tam vojská J. Žižku porazili cisára Žigmunda a mesto vypálili. Od 1637 kráľovské mesto, 1639 vypálené Švédmi. R. 1945 nazvané podľa K. Havlíčka Borovského, ktorý v ňom dlhé roky pôsobil.

Stavebné pamiatky: Nová radnica (pôvodne tzv. Stará rychta z 13. stor., 1913 neobarokové priečelie), Stará radnica (pôvodne neskorogotická, 1662 renesančne prestavaná; dnes knižnica), Kostol nanebovzatia Panny Márie (pôvodne ranogotický z 1350, v 1. pol. 17. stor. barokovo prestavaný), Havlíčkov dom (renesančný zo 16. stor., 1871 neogoticky upravený; od 1871 patril otcovi K. Havlíčka Borovského, dnes okresné múzeum s Havlíčkovou expozíciou), renesančný Stamicov dom (koniec 16. stor.; zač. 18. stor. bol jeho majiteľom otec hudobníka J. A. Stamica).

Hejnice

Hejnice — mesto v severnej časti Česka v Libereckom kraji v okrese Liberec v Jizerských horách; 2,7 tis. obyvateľov (2017). Strojársky priemysel, výroba bižutérie. V mestskej časti Lázně Libverda liečivé minerálne vody a rašelina.

Heřmanův Městec

Heřmanův Městec — mesto v Česku v Pardubickom kraji v okrese Chrudim na styku podhoria Železných hôr a Polabskej nížiny; 4,8 tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, textilný, obuvnícky, potravinársky. Šľachtenie kvetín. Založené koncom 13. stor., od 1575 mesto. Od 15. stor. tam žila početná židovská komunita, 1942 boli Židia deportovaní do koncentračných táborov, kde väčšina z nich zahynula. Stavebné pamiatky: zachované staré mesto s barokovým Kostolom sv. Bartolomeja (1756 – 61); na starom cintoríne Kostol Panny Márie (13. stor.) a gotická zvonica (1711); synagóga (1870) a židovský cintorín patriaci k najstarším, najväčším a najzachovalejším v Čechách; neskorobarokový zámok (1784, prestavaný 1876 a 1932 – 33) s anglickým parkom (koniec 18. stor.). Galéria.

Hluboká nad Vltavou

Hluboká nad Vltavou — mesto v Česku v Juhočeskom kraji v okrese České Budějovice na ľavom brehu Vltavy; 5,3 tis. obyvateľov (2018). Drevársky priemysel; rybnikárstvo. Turistické stredisko.

Mesto vzniklo ako osada pri kráľovskom hrade založená v polovici 13. stor., 1496 povýšená na mestečko, od 1907 mesto. Pôvodne gotický hrad Hluboká bol koncom 16. stor. renesančne a 1721 – 28 barokovo prestavaný. R. 1661 – 1947 bol majetkom Schwarzenbergovcov, ktorí ho 1839 – 71 prebudovali v duchu romantickej neogotiky podľa vzoru anglického zámku Windsor. Trojposchodová štvorhranná budova má 2 nádvoria a 11 veží a bášt. Nádherne zariadený interiér obsahuje cenné zbierky umeleckých predmetov (obrazy, rezbárske práce, zbrane, nábytok, keramika, sklo, porcelán, ako aj vzácna zbierka flámskych, prevažne bruselských tapisérií zo 16. – 17. stor.). V zámockej jazdiarni sídli od 1956 Alšova jihočeská galerie (juhočeské gotické umenie, holandské maliarstvo 17. stor., výstavy umenia 20. stor.). Okolo zámku je rozsiahly anglický park, v blízkosti zámku barokový poľovnícky zámoček Ohrada (1708 – 21), v ktorom je od 1841 lesné a poľovnícke múzeum. Zoologická záhrada. Asi 4 km západne od Hlubokej nad Vltavou sa nachádza chovný rybník Bezdrev, druhý najväčší v ČR (393,5 ha, hĺbka do 7 m, vybudovaný 1490 – 92) využívaný aj na rekreáciu a vodné športy.

Hlučín

Hlučín — mesto v Česku v Moravskosliezskom kraji v okrese Opava v Opavskej pahorkatine 10 km severozápadne od Ostravy; 14-tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, drevársky, stavebných materiálov, potravinársky. Založené v polovici 13. stor., 1742 – 1920 súčasť Pruska (nemecky Hultschin).

Stavebné pamiatky: zvyšky mestského opevnenia (1. polovica 16. stor.), pôvodne renesančný zámok (začiatok 16. stor.) s parkom a i. Severne od mesta sa nachádza vojenskotechnická pamiatka, areál československého opevnenia Hlučín-Darkovičky, najucelenejší komplex objektov vybudovaných na obranu republiky 1935 – 38.

Hluk

Hluk — mesto v Česku v Zlínskom kraji v okrese Uherské Hradiště vo Vizovickej vrchovine; 4,4 tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, potravinársky, výroba športových potrieb. Písomne doložené 1294, 1525 povýšené na mestečko, od 1970 mesto.

Stavebné pamiatky: v centre mesta tvrdza (pôvodne gotická, spomínaná 1303, renesančne prestavaná 1559, dnes sídlo knižnice a múzea), kaplnka (1525), ranobarokový Kostol sv. Vavrinca (1736 – 41 na mieste staršieho, obnovený 1854).

Hodonín

Hodonín — mesto v Česku v Juhomoravskom kraji v Dolnomoravskom úvale na pravom brehu Moravy na hranici so Slovenskom, administratívne stredisko okresu Hodonín; 25-tis. obyvateľov (2019). Stredisko obchodu a služieb úrodnej poľnohospodárskej a ťažbovej (ťažba lignitu, ropy a zemného plynu) oblasti. Priemysel strojársky, drevársky, potravinársky, tabakový (od 1783), stavebných materiálov (1911 najväčšia tehelňa v strednej Európe), energetický (tepelná elektráreň, výkon 355 MW). Dopravná križovatka, cestný a železničný hraničný priechod, prístavisko na turistickej vodnej ceste Baťov kanál.

Mesto vzniklo pri vodnom hrade z 11. stor., spomínané 1169 ako castellanus de Godonin, od 1228 mesto, ktoré spolu s hradom tvorilo obrannú pevnosť na česko-uhorskom pohraničí, niekoľkokrát dobyté a vypálené. Jeho rozvoju výrazne pomohlo napojenie na železnicu (1841 bola spojazdnená tzv. Severná Ferdinandova dráha, 1891 spojenie s Holíčom). R. 1978 získalo štatút kúpeľného mesta. Rodisko T. G. Masaryka.

Stavebné pamiatky: zámok (17. stor., na mieste hradu z 11. stor., barokovo upravený v 18. stor., sídlo Masarykovho múzea), barokový farský Kostol sv. Vavrinca (1780 – 86), baroková Kaplnka Sv. kríža (1720 – 22), secesná mestská radnica (1904), Dom umenia (1913, prestavaný 1941, galéria výtvarných umení), socha T. G. Masaryka (1931). Kúpele pri prameňoch jodobrómových vôd zamerané na liečenie cievneho a obehového systému. Zoologická záhrada. V okolí vinohrady.

Holice

Holice — mesto v Česku v Pardubickom kraji v okrese Pardubice na Východolabskej tabuli; 6,6 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky, kovospracujúci, drevársky, výroba športových potrieb. Cestná križovatka. Vzniklo v oblasti osídlenej koncom 13. stor. na základe nemeckej kolonizácie, písomne doložené 1396, pred 1493 mestečko. Výraznejší rozvoj na prelome 15. a 16. stor., od 1931 mesto.

Stavebné pamiatky: fara (1734), Kostol sv. Martina (1736 – 39, opravovaný 1831 – 32 a 1932). Africké muzeum – Památník Dr. Emila Holuba uschovávajúce o. i. časť zbierok holického rodáka, cestovateľa E. Holuba.

Holýšov

Holýšov — mesto v Česku v Plzenskom kraji v okrese Domažlice v Plaskej pahorkatine na rieke Radbuze; 5,2 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky, elektrotechnický (výroba vodičov) a drevársky.

Prvýkrát spomínané 1273, rozvoj nastal začiatkom 19. stor., 1897 – 1934 tam bola v prevádzke skláreň. Od 1960 má Holýšov štatút mesta.

Stavebné pamiatky: kostol sv. Petra a Pavla (pôvodne gotický zo 14. stor., zbarokizovaný v 18. stor.).

Horažďovice

Horažďovice — mesto v Česku v Plzenskom kraji v okrese Klatovy v Blatenskej pahorkatine na rieke Otava; 5,3 tis. obyvateľov (2019). Priemysel textilný, stavebných materiálov, nábytkársky, potravinársky, výroba športových potrieb (hokejky). Mesto leží na ceste 1. triedy spájajúcej Klatovy a Strakonice a na hlavnej železničnej trati Praha – České Budějovice, železničnou traťou regionálneho významu spojené s Domažlicami.

Pôvodne osada založená v blízkosti hradu Prácheň, písomne doložená 1251 ako Gorazdějovice, 1279 získala mestské práva, 1293 kráľovské mesto.

Stavebné pamiatky: zachované časti mestského opevnenia z konca 13. – začiatku 14. stor. s Pražskou bránou (aj Červená brána; 2. polovica 13. stor.) a Prachatickou bránou (aj Dolná brána; 13. stor.), barokový zámok (2. polovica 17. stor., na mieste pôvodného gotického hradu; dnes sídlo Mestského múzea), gotický farský Kostol sv. Petra a Pavla (1260 – 73, dokončený v 1. tretine 14. stor., barokovo upravený v 1. polovici 18. stor.), renesančný cintorínsky Kostol sv. Jána Krstiteľa (1598, upravený 1693), bývalý kláštor minoritov (začiatok 16. stor., prestavaný 1685 – 1706, upravovaný v 19. – 20. stor.).

Hořice

Hořice — mesto v Česku v Královohradeckom kraji v okrese Jičín na okraji Jičínskej pahorkatiny; 8,6 tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky (výroba cukroviniek), textilný, strojársky. V okolí pieskovcové kameňolomy, z ktorých pochádza podstatná časť stavebného kameňa použitého pri stavbe Národného divadla v Prahe. Mesto so starou kamenárskou a sochárskou tradíciou. R. 1884 tam bola založená odborná škola na spracovanie kameňa, prvá v Rakúsko-Uhorsku.

Stavebné pamiatky: barokový Kostol narodenia Panny Márie (pôvodne gotický, novostavba 1741 – 44, podľa plánu K. I. Dientzenhofera), barokový kostol sv. Gotharda na vŕšku Gothard (prestavaný po požiari 1783), zámok (2. polovica 16. stor., upravený po 1749 a v 19. – 20. stor., na nádvorí zvyšky kamennej gotickej tvrdze zo 14. stor.), synagóga (1767, prestavaná v 2. polovici 19. stor., od 1956 modlitebňa zboru Cirkvi československej husitskej), neogotická radnica (1872), neorenesančná budova múzea (1877), neorenesančná budova sochárskej školy (1891) so sochami českých sochárov a staviteľov, Galéria plastík (založená 1908), ktorej súčasťou je galéria súčasného svetového sochárstva v prírode na úbočí vŕšku Gothard (diela z medzinárodných sochárskych sympózií).