Kári

Kári — staroveký národ obývajúci pravdepodobne od pol. 2. tisícročia pred n. l. oblasť na juhozápade Malej Ázie nazvanú podľa neho Kária. Zmienky o Károch boli pravdepodobne už v akkadských, chetitských, elamských a achajmenovských nápisoch, spomína ich Homér v Iliade, ako aj viacerí starogrécki historici (Hérodotos, Thukydidés). Hovorili dnes už zaniknutým kárskym jazykom (kárčina; podľa Homéra boli Kári barbarofónoi, t. j. hovoriaci barbarským jazykom) patriacim do skupiny chetitsko-luvijských (anatólskych) jazykov indoeurópskej jazykovej rodiny, ktorý sa zapisoval osobitou kárskou abecedou. Zachovalo sa okolo stovky krátkych textov (nápisov) zo 7. – 3. stor. pred n. l. vyrytých v skalách, na domoch ap. najmä v Egypte a Núbii, kde Kári slúžili ako žoldnieri vo vojskách faraónov, menej v kárskych centrách, napr. v mestách Kaunos (dnes archeologická lokalita v blízkosti dnešného mesta Dalyan v juhozáp. Turecku) či Mylasa (dnes Milas v juhozáp. Turecku). Kársku abecedu rozlúštil koncom 20. stor. britský egyptológ John David Ray (*1945) na základe bilingválneho grécko-kárskeho nápisu z kárskeho mesta Kaunos.

Osobitnú kársku (negrécku) kultúru dokladajú aj archeologické nálezy, najmä zvyšky architektúry, napr. skalné hrobky zo 4. stor. pred n. l. v meste Kaunos, archeologická lokalita Labraunda (dnes Labranda; asi 15 km od mesta Milas) s ústredným chrámom hlavného kárskeho boha Labraunda (grécky Zeus Labraundos; jeho symbolom bola dvojitá sekera – labrys) z obdobia okolo 600 pred n. l. – 400 n. l. (celý architektonický komplex bol nákladne prestavaný počas vlády Hekatomnovcov, najmä za Mausóla, 377 – 353 pred n. l., ktorý tam dal vybudovať veľkú hodovnú sálu). Napriek tomu, že od príchodu Grékov dochádzalo k miešaniu Károv a Grékov najmä na pobreží Egejského mora, Kári si vo vnútrozemí Kárie uchovali až do 4. stor. pred n. l. etnickú príslušnosť i jazyk.