karfiol

karfiol [taliansky > nemecky] — hovorový názov poddruhu kapusta obyčajná karfiolová (Brassica oleracea convarieta botrytis) z dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Lysé byliny s plytkými koreňmi. Majú krátku, na báze zdrevnatenú, v hornej časti zdužinatenú byľ (hlúb) a striedavé mäsité sivozelené lýrovité podlhovasté alebo kopijovité listy, z ktorých stredu vyrastá biele, žlté, citrónovožlté, zelené alebo fialovočervené zdužinatené súkvetie (ružica). Neskôr z neho vyrastajú postranné výhonky so žltými kvetmi so 4 korunnými lupienkami; plod dvojchlopňová šešuľa. Karfiol sa pestuje prevažne z predpestovanej priesady, letné a neskoré odrody aj z priameho výsevu do voľnej pôdy. Výsadba skorých odrôd sa robí koncom marca až začiatkom apríla do sponu 0,4 – 0,5 m × 0,5 m, neskorých odrôd v júni až do polovice júla do sponu 0,6 m × 0,5 m. Počas vegetácie je dôležité zavlažovanie, kyprenie (okopávanie a plečkovanie) a hnojenie dusíkatými hnojivami, prípadne ochrana proti škodcom a chorobám.

Karfiol sa pestuje pre zdužinatené súkvetie, ktoré obsahuje 91 % vody, 2,5 % proteínov, 0,3 % tukov, 4,5 % sacharidov, 1,7% vlákniny, vitamíny (C, B₁, B₂, kyselina listová, vitamín PP a i.), minerálne látky (vápnik, železo, horčík, fosfor, draslík, sodík, síra), stopové prvky, izotiokyanáty (sulforafán) a i. Podobne ako iné druhy z čeľade kapustovité má protirakovinové účinky. Pre svoje chuťové vlastnosti a jemnú konzistenciu je obľúbenou, ľahko stráviteľnou hlúbovitou zeleninou, ktorá má mnohostranné využitie pri kuchynskej úprave.