Kapverdy

Popis ilustrácie

Štátny znak

Popis ilustrácie

Zástava

Obsah tabuľky
Rozloha: 4 036 km2
Počet obyvateľov: 539 000(2014)
Priemerná hustota zaľudnenia: 134 obyvateľov/km2
Hlavné mesto: Praia
Úradný jazyk: portugalčina
Mena: 1 kapverdské escudo = 100 centáv
Hrubý národný produkt na obyvateľa: 3 810 USD (2012)
Export: 73 mil. USD (2011)
Import: 947 mil. USD (2011)
Stredná dĺžka života mužov/žien: 69 rokov/73 rokov (2012)
Prirodzený prírastok: 1,46 % (2014)
Gramotnosť mužov/žien: 90 %/80 % (2011)
Popis ilustrácie

Poloha

Text hesla

Kapverdy, Kapverdská republika, port. Cabo Verde, República de Cabo Verde — ostrovný štát v Atlantickom oceáne rozkladajúci sa na Kapverdských ostrovoch. Člení sa na 22 administratívnych jednotiek, tzv. concelhos. Prírodné pomery → Kapverdské ostrovy.

Kapverdy sa zaraďujú k rozvojovým krajinám a v prepočte na jedného obyvateľa zaujímajú popredné miesto z hľadiska prijatej zahraničnej pomoci. Krajina nemá dostatok prírodných zdrojov (vrátane vodných) a vyhovujúce podmienky na výnosné poľnohospodárstvo (obdobia sucha, erózia pôdy a i.). Výrazná emigrácia obyvateľstva v minulosti viedla k tomu, že v súčasnosti žije v zahraničí väčšina vlastných Kapverďanov a ich potomkov, ktorí poskytujú silnú ekonomickú pomoc príbuzným na ostrovoch. Súčasná ekonomika krajiny je orientovaná na sektor služieb (najmä na cestovný ruch), ktorý sa na tvorbe HDP podieľa rozhodujúcou mierou, až 71,9 %, priemysel 18,8 % a poľnohospodárstvo 9,3 % (2013). Rast HDP 1,5 % (2013). Miera nezamestnanosti 21 % (2000), miera inflácie 1,9 % (2013).

Nízkoproduktívna poľnohospodárska výroba zamestnávajúca okolo 50 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva je sústredená najmä na ostrovoch Santiago, Fogo, Brava a Santo Antão. Nie je rozvinuté umelé zavlažovanie, z ornej pôdy predstavujúcej okolo 11,5 % rozlohy krajiny je zavlažovaných menej ako 10 %. Okolo 82 % potravín sa musí dovážať. Pestovanie kukurice, zemiakov, manioku, ovocia, zeleniny, strukovín (hrach) a i., na export cukrovej trstiny, kokosu, banánov, datlí a i. Rozvinutý rybolov (tuniaky, langusty, homáre a i.). Priemysel potravinársky (vrátane výroby nápojov), rybný, obuvnícky, odevný, lodný (oprava lodí); ťažba sadrovca, kaolínu, bazaltov, získavanie soli odparovaním morskej vody. Produkciu elektrickej energie (287 mil. kWh, 2010) v minulosti zabezpečovali len tepelné elektrárne, po dobudovaní veterného parku v októbri 2011 sa veterná energia podieľa na celkovej produkcii elektrickej energie 25 %. Vďaka strategickej polohe Kapverdských ostrovov na križovatke námorných a leteckých ciest, príjemným plážam a nízkej kriminalite je krajina zaujímavou turistickou destináciou (287-tis. zahraničných turistov, 2009), v období 1994 – 2000 smerovalo až 58 % zahraničných investícií do rozvoja cestovného ruchu; výstavba moderných hotelov, podpora turizmu skvalitnením dopravy (rozvoj cestnej siete, výstavba letísk). Vývoz rýb, odevov, obuvi, kože. Dovoz potravín, pohonných látok, dopravných zariadení a i. priemyselných produktov. Hlavní obchodní partneri: Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Maroko, Čína.

Doprava medzi jednotlivými ostrovmi je v najväčšej miere zabezpečovaná letecky, krajina má 9 fungujúcich letísk so spevnenou pristávacou dráhou, z toho 4 medzinárodné (2013), trajektová medziostrovná doprava je využívaná v menšej miere a je menej spoľahlivá; ostrovy nemajú železničnú sieť; 1 350 km ciest, z toho 932 km so spevneným povrchom (2013; okolo 360 km asfaltových ciest bolo vybudovaných v posledných rokoch vďaka medzinárodnej pomoci, zvyšok predstavujú dláždené cesty vykladané dlažbovými kockami, tzv. mačacími hlavami pochádzajúcimi najmä z miestnych čadičových lomov); veľký námorný prístav Porto Grande pri meste Mindelo na ostrove São Vicente. Národnostné a náboženské zloženie obyvateľstva → Kapverďania. Viac ako polovica obyvateľov žije na ostrove Santiago (274-tis., 2010). Podiel mestského obyvateľstva: 63 % (2011). Najväčšie mestá: Praia (na Santiagu), Mindelo (na São Vicente), Santa Maria (na Sale).

Kapverdské ostrovy boli neobývané až do príchodu Portugalčanov počas prvých výprav v 15. stor., ktoré s cieľom preskúmať záp. pobrežie Afriky organizoval 1431 – 60 portugalský infant Henrich Moreplavec. V jeho (resp. v portugalských) službách 1456 pristál na ostrovoch benátsky moreplavec Alviso Cadamosto (*1432, †1483) a 1460 taliansky bádateľ Antonio de Noli (*okolo 1415, †okolo 1497), ktorý ich nazval Ostrovy Zeleného mysu (port. Ilhas de Cabo Verde; podľa Zeleného mysu, najzápadnejšieho bodu afrického kontinentu ležiaceho oproti ostrovom a významného z hľadiska navigácie) a 1462 založil na ostrove Santiago prvé portugalské sídlo Ribeira Grande (dnes Cidade Velha, do 1770 oficiálne hlavné mesto Kapverd; 2009 bolo historické centrum mesta s ukážkami európskej koloniálnej architektúry z 15. stor. zapísané do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO). R. 1496 boli ostrovy oficiálne vyhlásené za súčasť portugalskej koloniálnej ríše. Spočiatku slúžili ako zásobovacia stanica pri námorných cestách do Indie, postupne boli osídľované portugaskými kolonistami, ktorí tam zakladali plantáže na cukrovú trstinu a bavlnu a na prácu privážali otrokov z Guiney a Senegalu, ako aj trestancov z Portugalska; z týchto skupín vzniklo väčšinové obyvateľstvo dnešných Kapverd kapverdskí mulati (vlastní Kapverďania). R. 1500 – 1620 sa Kapverdy (ostrov Santiago) na základe kráľovského privilégia (1466) stali hlavným prekladiskom afrických otrokov vyvážaných zo záp. Afriky do Ameriky. V 17. stor. začali ekonomicky upadať, k čomu prispeli aj nájazdy pirátov, ktorí viackrát vyplienili vtedajšie hlavné mesto Ribeira Grande (1614 sa jeho obyvateľstvo i vláda presťahovali kvôli väčšej bezpečnosti do Praie) a v 2. pol. 17. stor. odtiaľ podnikali lúpežné výpravy do okolia. Ekonomický úpadok v 2. pol. 18. stor. a tri vlny hladomorov (1773 – 1866 zomrelo asi 40 % obyvateľstva) mali za následok emigráciu Kapverďanov do USA a Brazílie. Ďalší ekonomický úpadok Kapverd prinieslo otvorenie Suezského prieplavu (1869), v dôsledku čoho ostrov São Vicente prestal byť tranzitným prístavom pre veľrybárske a transatlantické lode.

Katastrofálny stav ekonomiky (1903 – 48 ďalšie hladomory, viac ako 83-tis. obetí) na začiatku 20. stor. viedol k rastu odporu proti portugalskej nadvláde a k aktivizácii národnooslobodzovacieho hnutia. R. 1951 bola portugalská vláda A. de Oliveiru Salazara prinútená zmeniť štatút Kapverd z kolónie na zámorskú provinciu. K zmene koloniálneho postavenia Kapverd však fakticky nedošlo a 1956 založil A. L. Cabral Africkú stranu nezávislosti Guiney a Kapverdských ostrovov (Partido Africano da Independência da Guiné e Cabo Verde, PAIGC), ktorej cieľom bolo dosiahnuť nezávislosť Kapverd a Guiney-Bissau a zjednotiť ich do spoločného štátneho celku. Tieto pokusy vychádzali z rovnakých kultúrnych koreňov obidvoch krajín a zo spoločnej koloniálnej minulosti (17. stor. – 1878 boli administratívne spojené a riadené portugalským guvernérom). Po Aprílovej revolúcii (1974) a páde vlády v Portugalsku dosiahli Kapverdy autonómiu a bola vymenovaná dočasná vláda. V prvých voľbách (30. 6. 1975) presvedčivo zvíťazila PAIGC (92 %) a 5. 7. 1975 vyhlásili Kapverdy nezávislosť. Prvým prezidentom sa stal Aristides Pereira (*1923, †2011; vo funkcii do 1991) a predsedom vlády Pedro Pires (*1934; do 1991). Plánovaná únia s Guineou-Bissau sa však po vojenskom prevrate v Guinei-Bissau (1980) nezrealizovala. R. 1981 bola vládnuca strana PAIGC premenovaná na Africkú stranu nezávislosti Kapverdských ostrovov (Partido Africano da Independência de Cabo Verde, PAICV). Od 1990 prebiehali v krajine demokratické zmeny, bol zavedený pluralitný systém a povolená činnosť politických strán. V prvých demokratických voľbách 1991 zvíťazilo Hnutie za demokraciu (Movimento para a Democracia, MpD) a prezidentom sa stal António Mascarenhas Monteiro (*1944). R. 2001 – 11 bol prezidentom P. Pires, od 2011 je na čele štátu Jorge Carlos Fonseca (*1950).

Kapverdy sú parlamentnou republikou (od 1975), hlavou štátu je prezident volený v priamych všeobecných voľbách na päťročné funkčné obdobie. Zákonodarným orgánom je jednokomorové Národné zhromaždenie (Assembléia Nacional), ktoré má 72 poslancov volených na 5 rokov. Volebné právo je od 18 rokov. Výkonným orgánom je vláda vymenúvaná prezidentom na návrh predsedu vlády. Na jej čele stojí predseda vlády (spravidla predseda strany, ktorá vyhrala parlamentné voľby) vymenúvaný prezidentom. V platnosti je ústava z 1992, 1995 však v nej boli vykonané zmeny, na základe ktorých získal prezident viac právomocí. Revíziou ústavy z 1999 bola vytvorená nová funkcia ombudsmana

Prezidenti Kapverd
1975 – 1991 Aristides Pereira
1991 – 2001 António Mascarenhas Monteiro
2001 – 2011 Pedro Pires
od 2011 Jorge Carlos Fonseca

Zverejnené v marci 2017.

Kapverdy [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kapverdy