Kapitol

Text hesla

Kapitol, lat. mons Capitolinus, aj Capitolium, pôvodne mons Tarpeius, tal. Colle del Campidoglio — pahorok v Ríme medzi Forum Romanum (na západe) a Martovým poľom (na východe), najmenší zo 7 pahorkov, na ktorých sa rozkladal antický Rím. Pôvodne ho tvorili dva výbežky (juž. výbežok nazývaný Capitolium a sev. výbežok nazývaný Arx) oddelené malým údolím (intermontium, dnes Piazza del Campidoglio). Na sev. výbežku sa pôvodne nachádzala hlavná mestská citadela slúžiaca ako útočisko (preto nazývaný Arx). Na juž. výbežku dali Etruskovia koncom 6. stor. pred n. l. vybudovať chrám zasvätený Jovovi Najlepšiemu Najväčšiemu (Iuppiter Optimus Maximus, → Jupiter); pri kopaní jeho základov bola nájdená ľudská hlava, čo predznamenalo, že Rím bude hlavou (lat. caput) sveta (odtiaľ názov Capitolium, ktorý sa neskôr začal vzťahovať na obidva výbežky).

Pôvodný chrám bol z dreva a hliny, s dreveným stĺporadím, po viacerých prestavbách (83 pred n. l., 69 pred n. l. a 80 n. l.) z mramoru a so strechou z pozláteného bronzu. R. 509 pred n. l. (podľa tradície v prvom roku rímskej republiky) bol zasvätený tzv. kapitolskej trojici (Jupiter, Juno, Minerva) a stal sa hlavnou kultovou svätyňou Ríma a až do konca staroveku celej Rímskej ríše. Konali sa tam obety počas íd, konzuli pri slávnostnom zasadnutí senátu tam začínali svoj úradný rok, víťazní vojvodcovia zakončovali triumf a dospelí občania začínali svoj občiansky život. V období cisárstva sa kult kapitolskej trojice rozšíril aj do provincií, kde vznikali miestne chrámy zasvätené kapitolskej trojici (kapitol, lat. capitolium) ako prejav lojálnosti k Rímskej ríši.

Na úbočiach rímskeho Kapitolu boli vybudované menšie chrámy, napr. na výbežku Arx Chrám Junony Napomínateľky (Iuno Moneta, 344 pred n. l.), svätyne, oltáre, sochy bohov, ale aj významných Rimanov. Nachádzali sa tam aj Romulov dom (casa Romuli), štátny archív (Tabularium, 78 pred n. l., čiastočne zachovaný v Palazzo dei Senatori), popravisko a i. Podľa legendy počas útoku Galov na Rím (387/386 pred n. l.) zobudili Rimanov svojím gagotom posvätné, tzv. kapitolské husi zasvätené Junone, a tak zachránili Kapitol. Antické stavby sa nezachovali, sú známe len z archeologických vykopávok.

V stredoveku bol Kapitol svetským politickým centrom Ríma (1143 – 44 tam bola založená Rímska republika). V súčasnosti sa na ňom nachádza Kapitolské námestie (tal. Piazza del Campidoglio) predstavujúce jeden z najlepších a najúplnejších príkladov renesančného urbanizmu. Jeho podobu s geometrickou dlažbou vytvárajúcou ovál (vzniklo zasypaním údolia medzi obidvoma výbežkami) a s budovami palácov symetricky umiestnenými po jeho obvode navrhol Michelangelo Buonarroti (po 1561; návrh námestia bol realizovaný až po jeho smrti; 1940 bola podľa jeho návrhu zrekonštruovaná dlažba). V strede námestia je kópia sochy Marca Aurelia (originál v Kapitolských múzeách). Na námestie sa vchádza schodiskovou rampou nazývanou Cordonata (1559), oproti ktorej (na opačnom konci námestia) je Palazzo Senatorio (Senátorský palác; vybudovaný v 12. stor. na mieste starorímskeho Tabularia, renesančne prestavaný v 13. a v 16. stor.; schodisko pred palácom z 1544 – 52), južne od neho Palazzo dei Conservatori (Palác konzervátorov, po 1561 prestavbou staršieho stredovekého paláca z 15. stor., dokončený 1568 – 84 G. della Portom), severne Palazzo Nuovo (Nový palác, 1603 – 60). V Palazzo dei Conservatori a v Palazzo Nuovo v súčasnosti sídlia Kapitolské múzeá (ich súčasťou je aj Palazzo Caffarelli, Palác Caffarelliovcov, 1538 – 1680). V blízkosti Palazzo Nuovo je bazilika Santa Maria in Aracoeli, jedna z titulárnych rímskych bazilík, pôvodne nazývaná Santa Maria in Capitolio. Vznikla na mieste sídla augurov, resp. byzantského kláštora doloženého v 6. stor., ktorý bol v 9. stor. premenený na benediktínsky a 1249 – 50 na františkánsky. Jej súčasná románsko-gotická podoba pochádza z prestavby v 50. rokoch 13. stor., pričom jej stavitelia použili antické spoliá. V interiéri sa nachádzajú fresky od P. Cavalliniho (začiatok 14. stor.), freska od Pinturicchia (1486) a i. významné umelecké diela. Monumentálne schodisko pred bazilikou dal 1347/48 vybudovať Cola di Rienzo.

Popis ilustrácie

Kapitol, Kapitolské námestie, Rím

Text hesla

Kapitol, lat. mons Capitolinus, aj Capitolium, pôvodne mons Tarpeius, tal. Colle del Campidoglio — pahorok v Ríme medzi Forum Romanum (na západe) a Martovým poľom (na východe), najmenší zo 7 pahorkov, na ktorých sa rozkladal antický Rím. Pôvodne ho tvorili dva výbežky (juž. výbežok nazývaný Capitolium a sev. výbežok nazývaný Arx) oddelené malým údolím (intermontium, dnes Piazza del Campidoglio). Na sev. výbežku sa pôvodne nachádzala hlavná mestská citadela slúžiaca ako útočisko (preto nazývaný Arx). Na juž. výbežku dali Etruskovia koncom 6. stor. pred n. l. vybudovať chrám zasvätený Jovovi Najlepšiemu Najväčšiemu (Iuppiter Optimus Maximus, → Jupiter); pri kopaní jeho základov bola nájdená ľudská hlava, čo predznamenalo, že Rím bude hlavou (lat. caput) sveta (odtiaľ názov Capitolium, ktorý sa neskôr začal vzťahovať na obidva výbežky).

Pôvodný chrám bol z dreva a hliny, s dreveným stĺporadím, po viacerých prestavbách (83 pred n. l., 69 pred n. l. a 80 n. l.) z mramoru a so strechou z pozláteného bronzu. R. 509 pred n. l. (podľa tradície v prvom roku rímskej republiky) bol zasvätený tzv. kapitolskej trojici (Jupiter, Juno, Minerva) a stal sa hlavnou kultovou svätyňou Ríma a až do konca staroveku celej Rímskej ríše. Konali sa tam obety počas íd, konzuli pri slávnostnom zasadnutí senátu tam začínali svoj úradný rok, víťazní vojvodcovia zakončovali triumf a dospelí občania začínali svoj občiansky život. V období cisárstva sa kult kapitolskej trojice rozšíril aj do provincií, kde vznikali miestne chrámy zasvätené kapitolskej trojici (kapitol, lat. capitolium) ako prejav lojálnosti k Rímskej ríši.

Na úbočiach rímskeho Kapitolu boli vybudované menšie chrámy, napr. na výbežku Arx Chrám Junony Napomínateľky (Iuno Moneta, 344 pred n. l.), svätyne, oltáre, sochy bohov, ale aj významných Rimanov. Nachádzali sa tam aj Romulov dom (casa Romuli), štátny archív (Tabularium, 78 pred n. l., čiastočne zachovaný v Palazzo dei Senatori), popravisko a i. Podľa legendy počas útoku Galov na Rím (387/386 pred n. l.) zobudili Rimanov svojím gagotom posvätné, tzv. kapitolské husi zasvätené Junone, a tak zachránili Kapitol. Antické stavby sa nezachovali, sú známe len z archeologických vykopávok.

V stredoveku bol Kapitol svetským politickým centrom Ríma (1143 – 44 tam bola založená Rímska republika). V súčasnosti sa na ňom nachádza Kapitolské námestie (tal. Piazza del Campidoglio) predstavujúce jeden z najlepších a najúplnejších príkladov renesančného urbanizmu. Jeho podobu s geometrickou dlažbou vytvárajúcou ovál (vzniklo zasypaním údolia medzi obidvoma výbežkami) a s budovami palácov symetricky umiestnenými po jeho obvode navrhol Michelangelo Buonarroti (po 1561; návrh námestia bol realizovaný až po jeho smrti; 1940 bola podľa jeho návrhu zrekonštruovaná dlažba). V strede námestia je kópia sochy Marca Aurelia (originál v Kapitolských múzeách). Na námestie sa vchádza schodiskovou rampou nazývanou Cordonata (1559), oproti ktorej (na opačnom konci námestia) je Palazzo Senatorio (Senátorský palác; vybudovaný v 12. stor. na mieste starorímskeho Tabularia, renesančne prestavaný v 13. a v 16. stor.; schodisko pred palácom z 1544 – 52), južne od neho Palazzo dei Conservatori (Palác konzervátorov, po 1561 prestavbou staršieho stredovekého paláca z 15. stor., dokončený 1568 – 84 G. della Portom), severne Palazzo Nuovo (Nový palác, 1603 – 60). V Palazzo dei Conservatori a v Palazzo Nuovo v súčasnosti sídlia Kapitolské múzeá (ich súčasťou je aj Palazzo Caffarelli, Palác Caffarelliovcov, 1538 – 1680). V blízkosti Palazzo Nuovo je bazilika Santa Maria in Aracoeli, jedna z titulárnych rímskych bazilík, pôvodne nazývaná Santa Maria in Capitolio. Vznikla na mieste sídla augurov, resp. byzantského kláštora doloženého v 6. stor., ktorý bol v 9. stor. premenený na benediktínsky a 1249 – 50 na františkánsky. Jej súčasná románsko-gotická podoba pochádza z prestavby v 50. rokoch 13. stor., pričom jej stavitelia použili antické spoliá. V interiéri sa nachádzajú fresky od P. Cavalliniho (začiatok 14. stor.), freska od Pinturicchia (1486) a i. významné umelecké diela. Monumentálne schodisko pred bazilikou dal 1347/48 vybudovať Cola di Rienzo.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kapitol [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kapitol