kaolín

kaolín [vl. m.] — nespevnená sedimentárna hornina svetlej (sivobielej) farby, ktorej hlavnou zložkou je minerál kaolinit. Vzniká zvetrávaním a hydrotermálnym rozkladom hornín bohatých na živec (žula, ortorula) v kyslom prostredí, ktoré zvýrazňuje prítomnosť kyseliny sírovej (rozklad sulfidov) a humínových kyselín. Vyplavovaním a opätovným usádzaním sa tvoria kaolínové íly vhodné na ťažbu. Prírodný kaolín obsahuje často aj svetlú sľudu, kremeň, smektity a zvyšky nerozložených silikátov. Vyznačuje sa plasticitou, vysokou žiaruvzdornosťou a veľmi nízkym obsahom farbiacich oxidov. Priemyselne sa využíva najmä plavený kaolín, ktorý je zbavený neílových minerálov. Kaolín má dobré reologické a mechanické vlastnosti, veľký špecifický povrch, je chemicky a termicky stabilný a odolný proti vlhkosti, baktériám i teplotným zmenám. Má široké uplatnenie v rôznych výrobných odvetviach, pri výrobe porcelánu, sanitárnej keramiky, obkladačiek, dlaždíc, papiera, plastov, gumy, pigmentov, farieb a pod. Najvýznamnejšie svetové ložiská kaolínu sú v Georgii a v Južnej Karolíne v USA, vyskytuje sa aj v mnohých ďalších krajinách, v strednej Európe v Česku, Nemecku a Rakúsku. Na Slovensku je ložisko menej kvalitného kaolínu pri Poltári v lokalitách Horná Prievrana a Vyšný Petrovec. Nazvaný podľa náleziska Kao-ling neďaleko mesta Ťing-te-čen v provincii Ťiang-si v Číne, kde sa ťažil a spracúval už v prehistorickej dobe. V keramike a maliarstve je známy aj ako biely bolus.