Kandžur a Tandžur

Kandžur a Tandžur — dve časti tibetského buddhistického kánonu.

Kandžur (tibetsky Kangjur = preklady Buddhových slov) obsahuje najmä preklady indických a čínskych mahájánových textov pripisovaných Buddhovi, predstavuje základný súbor tibetských buddhistických (náboženských i filozofických) textov. Je rozdelený na 108 zväzkov, ktorých jednotlivé oddiely tvoria texty venované mníšskej disciplíne (vinaja), ďalej sútry, pradžnápáramitové texty a tantry. Usporiadal a upravil ho tibetský láma Künga Dordže (*1309, †1364 alebo 1365).

Tandžur (tibetsky Tängjur = preklady komentárov) okrem komentárov k textom Kandžuru a buddhistických a náboženských textov (tantry, sútry, pradžnápáramitové texty) zahŕňa aj rozpravy o gramatike, poetike, histórii, medicíne, ako aj preklady indických literárnych diel (napr. od Kálidásu). Je rozdelený na 224 zväzkov. Jeho redakcia sa pripisuje tibetskému učencovi Butönovi Rinčhendubovi.

Kandžur a Tandžur existujú v niekoľkých rukopisných a tlačených edíciách, medzi ktorými sú rozdiely v poradí jednotlivých textov a v členení na zväzky. Najstarší rukopis Kandžuru a Tandžuru pochádza zo 14. stor. z kláštora Narthang v západnej časti Centrálneho Tibetu. Prvé xylografické vydanie bolo vytlačené v Pekingu (1410). Po rozšírení tibetského buddhizmu do Mongolska bol do mongolčiny preložený najprv Kandžur (1628 – 29) a neskôr aj Tandžur (1742 – 49). Pod vplyvom tibetského buddhizmu stúpenci pôvodného tibetského náboženstva bön zostavili v 14. – 15. stor. vlastný dvojdielny kánon textov a jeho časti takisto nazvali Kandžur a Tandžur.