kamikadze

kamikadze [jap.] —

1. silný vietor, pravdepodobne tajfún, ktorý 1274 pri ostrove Cušima a 1281 pri ostrove Takašima (v zálive Hakata pri ostrove Kjúšu) zničil flotilu chána Chubilaja, a tak pomohol odraziť inváziu Mongolov do Japonska. Po týchto udalostiach vznikol mýtus o ochrane Japonska božstvami kami zo svätyne Ise (jap. kami = božský vietor);

2. voj. bojová taktika príslušníkov japonského cisárskeho námorného letectva použitá na konci 2. svetovej vojny (1944 – 45), spočívajúca v samovražedných útokoch pilotov dobrovoľníkov, ktorí sa so svojimi strojmi (bežné stíhačky a ľahké bombardéry s náložami na palube) vrhali priamo na trupy amerických a britských lodí; aj zaužívané pomenovanie týchto pilotov, termín kamikadze sa však v Japonsku nepoužíval (tam nazývaní tokkótai), vznikol chybným prekladom japonských znakov. Na samovražedné útoky proti lodiam a ponorkám sa využívali aj torpéda riadené dobrovoľníkmi samovrahmi. Taktiku kamikadze zaviedol viceadmirál Takidžiró Óniši (*1891, †1945) po zdrvujúcej porážke japonského cisárskeho námorného letectva v súostroví Mariány (jún 1944). Kamikadze boli prvýkrát nasadení v októbri 1944 v bitke pri Leyte na Filipínach, najväčšie škody spôsobili americkému námorníctvu v bitke o Okinavu (apríl-jún 1945), počas ktorej uskutočnili 10 masových útokov a poškodili viaceré bojové a lietadlové lode. Celkove však bol vojenský efekt kamikadze v pomere k stratám malý, viaceré lietadlá boli zasiahnuté americkým protilietadlovým delostrelectvom ešte pred dopadom na cieľ. Podobný spôsob boja sovietskych letcov na východnom fronte sa stal známy ako taran;

3. prenesene ľahkomyseľný hazardér.