kamenina

Popis ilustrácie

Kameninový tanier s pohľadom na hrad Devín, manufaktúra vo Vranove nad Dyjí, 1. polovica 19. stor., Múzeum mesta Bratislavy

Text hesla

kamenina — druh keramiky s pevným hutným nepriesvitným črepom, veľmi malou nasiakavosťou a vysokou odolnosťou proti chemikáliám a mrazu. Základnou surovinou na jej výrobu je ľahko slinujúci kameninový íl, ku ktorému sa pri príprave kameninovej hmoty podľa potreby pridávajú položiaruvzdorný íl, kaolín a ostrivá pripravené z vypáleného, rozdrveného a rozomletého kameninového ílu. Z kameninovej hmoty sa tvarujú výrobky, ktoré sa sušia a následne vypaľujú až do bodu slinutia, t. j. pri teplote 1 200 – 1 300 °C (al. 1 150 – 1 280 °C). Črep je po vypálení sfarbený na hnedo, žltohnedo, šedo alebo svetlokrémovo s odtieňom žltej alebo ružovej; ak sa použije biely kameninový íl bez železitých prímesí, získa sa biely črep; takáto kamenina sa nazýva porcelánová. Povrch výrobkov sa po vypálení upravuje nanesením glazúry, leštením alebo vybrusovaním. Typická je soľná glazúra odolná proti kyselinám a atmosférickým vplyvom (používajú sa však aj hlinité, živcové a olovnato-živcové glazúry), ktoré sa vytvára vhadzovaním chloridu sodného do pece počas výpalu kameniny pri teplote minimálne 1 180 °C; používa sa na glazovanie technickej, stavebnej a potrubnej kameniny.

Podľa použitia sa rozoznáva stavebná (kabrinec, obkladačka, dlaždica), potrubná (prietokové vedenie technických kvapalín, rúry a tvarovky na odvádzanie odpadových vôd, kalov ap.), technická (kyselinovzdorné tvarovky, obkladačky, dlaždice, varné kotly, vane pre chemický a potravinársky priemysel), hospodárska (žľaby, korytá, napájačky pre hospodárske zvieratá) a dekoračná kamenina, podľa druhu črepu hrubá (má hrubozrnný, farebný a nerovnorodý črep; patrí sem potrubná a technická kamenina) a jemná (má jemnozrnný rovnorodý črep; patrí sem dekoračná kamenina, uplatňuje sa v umeleckých remeslách i v keramickom sochárstve) kamenina.

Jemná kamenina sa podľa teploty vypaľovania a zloženia suroviny rozdeľuje na tvrdú a mäkkú. Tvrdá kamenina sa vypaľuje pri teplote 1 200 – 1 280°C a na jej výrobu sa používajú lokálne sa vyskytujúce kameninové íly zmiešané so živcom, s kremeňom a so šamotom. Má dokonale nepriepustný črep bielosivého až hnedého sfarbenia a obyčajnú veľmi tvrdú soľnú glazúru. Mäkká kamenina sa vypaľuje pri teplote 1 000 – 1 200 °C, pri obsahu kaolínu až do 1 300 °C. Má biely črep, pokrýva sa transparentnou olovnatou glazúrou rôzneho sfarbenia (podľa druhu prítomných oxidov kovov). Zdobí sa maľbou, tlačou, prelamovaním alebo plastickým reliéfom.

Kamenina vznikla v Číne v období dynastie Šang (1600 – 1100 pred n. l.), keď sa spôsoby vypaľovania keramiky zdokonalili natoľko, že hrnčiari boli schopní vypaľovať výrobky pri vysokých teplotách (→ čínska keramika). V Európe sa začala vyrábať v 12. stor. v Porýní, okolo 1300 sa preslávila kamenina vyrábaná v Siegburgu (neďaleko Bonnu, siegburgská kamenina). Známa je kamenina vyrábaná od 17. stor. v Creussene (neďaleko Bayreuthu, → kreussenská kamenina) a kamenina vyrábaná od 18. stor. v oblasti Westerwaldu (v mestách Höhr, Grenzau, Grenzhauser; dnes Höhr-Grenzhauser) a v Sasku. Od 1707 vyrábali kameninu Ehrenfried Walther von Tschirnhaus (*1651, †1708) a J. F. Böttger (→ Böttgerova kamenina) v Meissene, ako aj na panstve brandenburských kurfirstov v Plavne (dnes Plauen). V Anglicku v 17. stor. vyrábal kameninu anglický hrnčiar John Dwight (*okolo 1633/37, †1703) vo Fulhame (dnes súčasť Londýna). Ďalšími centrami výroby boli Nottingham a grófstvo Staffordshire, kde sa okolo 1720 zásluhou hrnčiara Johna Astburyho (*asi 1688, †1743) vyrábala jemná kamenina, ktorú neskôr zdokonalil J. Wedgwood (→ wedgwood).

V Uhorsku a na Slovensku sa kamenina začala vyrábať v 18. stor., v mestách i v dedinskom prostredí bol obľúbený kameninový riad s úžitkovou i s dekoratívnou funkciou. R. 1786 sa manufaktúra na výrobu fajansy v Holíči preorientovala na výrobu mäkkej kameniny, ďalšie manufaktúry vznikli v Košiciach (1801; svoje výrobky vyvážala do Ruska, Poľska i do Rumunska), Rožňave (1810), Spišskej Novej Vsi (1812), Kežmarku, Kremnici (1815; kremnická kamenina bola v 40. rokoch 19. stor. považovaná za najlepšiu v Uhorsku, vyvážala sa do celého sveta), Prešove (1817), Muráni (1823), Banskej Bystrici (1894) a i. Spočiatku v nich pôsobili najmä cudzí odborníci, ktorí prinášali moderné tvary a dekory. S rozvojom priemyselnej výroby tovaru z iných materiálov (smalt, sklo, porcelán) väčšina kameninových manufaktúr do konca 19. stor. zanikla.

Zverejnené v marci 2017.

Kamenina [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kamenina