Kamčatka

Kamčatka, polostrov Kamčatka — polostrov na severovýchode ázijskej časti Ruska na západe obmývaný Ochotským morom a na východe Beringovým morom a Tichým oceánom, tiahnuci sa v smere severovýchod – juhozápad, s pevninou spojený úzkou šijou (šírka do 93 km); dĺžka okolo 1 200 km, maximálna šírka 440 km, rozloha 472 300 km². Jeho najjužnejším miestom je mys Lopatka. Vých. pobrežie je veľmi členité s početnými zálivmi (Avačský, Kronocký, Kamčatský, Jazerný, Karaginský) a skalnatými polostrovmi (Šipunský, Kronocký, Kamčatský, Jazerný), záp. pobrežie je členité menej.

Centrálnu časť územia vypĺňajú dva paralelne sa tiahnuce horské chrbty, Stredokamčatský chrbát a Východokamčatský chrbát, medzi ktorými sa rozkladá Stredokamčatská nížina. Seizmicky aktívne územie s približne 160 sopkami, z toho 29 činných, o. i. najvyššia činná sopka severnej pologule Kľučevská sopka (4 835 m n. m.), ďalej Kronocká sopka, Koriacka sopka, Karymskaja sopka, Avačská sopka, mnoho horúcich prameňov a gejzírov. Mierne kontinentálne podnebie, priemerné teploty vo februári od -15 °C na východe do -11 °C na západe, v auguste od 12 °C do 16 °C; priemerný ročný úhrn zrážok 600 – 1 000 mm. Hlavnou riekou je Kamčatka tečúca Stredokamčatskou nížinou; množstvo jazier; ľadovce (rozloha 866 km²).

Na severe a západe tundrová vegetácia, na horských úpätiach tajga, na východe lúky; viacero ohrozených rastlinných druhov, 16 endemických druhov. Živočíšstvo patrí najmä k zástupcom lesotundry a tundry, nie je veľmi druhovo bohaté, početné kolónie morského vtáctva, rieky bohaté na lososovité ryby. Pre svoje prírodné zvláštnosti je veľká časť Kamčatky chránená (3 štátne prírodné rezervácie, 5 prírodných parkov, viacero chránených území nižšieho rádu), 5 lokalít územia bolo 1996 zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako Sopky Kamčatky, 2001 rozšírené o lokalitu prírodný park Kľučevskoj.

Ložiská čierneho a hnedého uhlia, ropy, zlata, striebra, ortuti a síry. Rozvinuté sú rybolov, lesníctvo a poľovníctvo. Väčšie mestá: Petropavlovsk-Kamčatskij, Usť-Kamčatsk. Prvý opis Kamčatky podal V. V. Atlasov, ktorý prešiel polostrovom zo severu na juh (1697 – 99).