kalus

kalus [lat.] —

1. bot. parenchymatické pletivo tvorené tenkostennými bunkami. Vytvára sa pri prirodzenom poranení rastlín alebo je jeho vznik umelo vyvolaný v pletivových kultúrach na rezných plochách rastlinných orgánov;

2. lek. lat. callus — novovytvorené tkanivo vznikajúce pri hojení kostných zlomenín. Niekedy sa nazýva aj nová kosť, v skutočnosti je prechodným štádiom do vytvorenia plnohodnotného kostného zrastu. Vzniká bujnením väziva a ciev z okostice (periostu; periostálny kalus), z kostnej drene (dreňový, centrálny kalus) a v malej miere z kompakty (stredný, intermediálny kalus). Niekedy sa na tvorbe kalusu zúčastňuje aj okolité tkanivo z vonkajšej strany okostice (parostálny kalus).

Hojenie zlomeniny je etapovito prebiehajúci proces, ktorý zahŕňa vytvorenie prvotného hematómu (krvného výronu) vyliateho z porušených ciev v oblasti kostných úlomkov, jeho nahrádzanie granulačným tkanivom a následne tvorbu väzivového (mäkkého väziva), osteoidného (väzivo sa neskôr mení na väzivovú kosť) a kostného kalusu (spočiatku mäkká väzivová kosť postupne tvrdne ukladaním solí vápnika). Mechanickým zaťažovaním končatiny dochádza k prestavbe a tvorbe definitívneho kalusu, ktorého vnútorná štruktúra sa postupne mení a splýva so stavbou okolitej kosti. Tento stav trvá približne dva roky od vzniku zlomeniny, u detí je kratší.