kaligram

kaligram [gr.] — báseň napísaná v podobe obrazca, ktorý naznačuje jej obsah. Slovo kaligram vytvoril zo slov kaligrafia a ideogram (grécky kalos = krásny, gramma = písmeno, doslovný význam krásne písmeno) francúzsky básnik G. Apollinaire na označenie svojich avantgardných básní, ktoré 1914 začal uverejňovať v revue Soirées de Paris; súborne vyšli v zbierke Kaligramy (Calligrammes, 1918) s podtitulom Básne z vojny a mieru. Kaligramy sú však prítomné aj v jeho zbierkach Básne pre Lou (Poèmes à Lou, 1947), Nájdené básne (Poèmes retrouvés, 1956) a i. V Kaligramoch Apollinaire realizoval syntézu básnického významu s pikturálnym vyjadrením témy básne. Jej výsledkom sú figurálne básne (básne-predmety), v ktorých dominuje vizuálna podoba textu spontánne zasahujúca vnímanie čitateľa: básnický text je usporiadaný tak, že slová a verše vizuálne predstavujú obrysy predmetu ako témy (pôvodným zámerom autora bolo predstaviť báseň v jej vizuálnej bezprostrednosti a potlačiť pojmový aspekt textu). Výsledný efekt je prekvapujúci a spočíva v nezvyčajnom významovom spojení verša a jeho vizuálnej realizácie.

Korene figurálnych básní siahajú až do gréckej antiky k Theokritovi zo Syrakúz (3. stor. pred n. l.) a k alexandrijskému básnictvu v helenistickom období. V renesancii ich využil F. Rabelais v diele Piata kniha o hrdinských činoch a výrokoch dobrého Pantagruela (Le Cinquième et dernier livre des faicts et dicts héroïques du bon Pantagruel, 1564), konkrétne v Speve Božskej fľaše. Apollinaire však pri tvorbe kaligramov nadviazal na svojho predchodcu S. Mallarmého, ktorý svojou experimentálnou básňou Vrh kockami nikdy nezruší náhodu (Un coup de dés jamais n’abolira le hasard, 1897) poukázal na dosiaľ nevyužité možnosti typografie, rovnako je dôležité jeho spojenie s talianskym antitradicionalistickým futurizmom, ktorý sa usiloval vymaniť báseň zo všetkých väzieb a vytváral tzv. oslobodené slová. Princíp kaligramu sa v ďalších obdobiach uplatňoval len sporadicky, vo väčšej miere sa začalo využívať spojenie básne a koláže, ako aj nové postupy typografie, ktorá nahradila pôvodný apollinairovský spôsob rukopisného zápisu verša tvoriaceho obrazec básne.

V staršej slovenskej literatúre existoval graficky výnimočný spôsob zápisu básne už v baroku, napr. latinsky písaná básnická kniha M. Tarnóciho obsahuje aj texty v podobe rozličných geometrických obrazcov a emblémov. V modernej slovenskej básnickej tvorbe uplatňovali princíp kaligramu P. Bunčák, V. Turčány, Š. Moravčík a i.