kalibrácia

kalibrácia [gr. > arab. > fr.] —

1. ekon. výpočtová simulačná procedúra používaná zväčša v makroekonómii na skúmanie hospodárskych cyklov (ich makroekonomických modelov), v ktorých nemá hlavnú úlohu tradičná ekonometrická analýza (odhad parametrov, testovanie), ale ekonomická teória. Model sa kalibruje tak, že sa zvolia hodnoty parametrov predstavujúce spravidla priemer empiricky získaných hodnôt ekonomických veličín a počítačová simulácia výsledku modelu vzhľadom na kalibrované hodnoty zvoleného parametra sa opakuje dovtedy, kým výsledky modelu nezískajú kvalitatívne charakteristiky zodpovedajúce reálnym podmienkam. Pri kalibrácii sa nehodnotí kvalita parametra (napr. jeho testovaním) a nepoužíva sa žiadna odhadová procedúra známa v ekonometrii (napr. metóda najmenších štvorcov);

2. hut. a) → kalibrácia valcov; b) → kalibrovanie;

3. chem. určenie funkcie, ktorá v analytickej chémii vyjadruje vzťah medzi meranými hodnotami analytického signálu a veličinami charakterizujúcimi druhy analytov a ich množstvo. V kvalitatívnej analýze ide o priradenie polohy analytického signálu na stupnici energie (vyjadrenej napr. prostredníctvom vlnovej dĺžky, vlnočtu, potenciálu elektródy ap.) alebo na súradnici času (na chromatograme) jednotlivým analytom. Tento proces zahŕňa voľbu modelu (funkčného vzťahu), odhad jeho parametrov a ich neistôt i validáciu. Zvolený model môže byť svojou podstatou deterministický (napr. Moseleyho zákon závislosti frekvencie röntgenového žiarenia od protónového čísla prvku), môže byť empirickou funkciou (napr. závislosť Kovátsových indexov homológov od ich retenčných údajov z plynovej chromatografie) alebo empirickým vzťahom (využívajú sa priamo tabuľkové hodnoty, ktoré vznikli spracovaním experimentálnych výsledkov). V kvantitatívnej analýze sa zabezpečuje prevod nameraných údajov s rozmermi meraného signálu na údaj o množstve alebo o koncentrácii analytu. S použitím štandardov sa konštruuje analytická kalibračná krivka a pomocou nej sa z nameranej hodnoty analytického signálu stanovuje množstvo alebo koncentrácia analytu. Kalibrácia sa vykonáva metódou vonkajších štandardov alebo niektorou z metód štandardných prídavkov;

4. kyb. → kalibrácia robota, → kalibrácia vizuálneho systému;

5. v metrológii experimentálne stanovenie závislosti medzi hodnotami meranej veličiny nameranými určitým meradlom alebo meracím prístrojom alebo reprezentovanými referenčným materiálom a hodnotami tejto veličiny zistenými pomocou etalónov vyššej úrovne, ktoré sa vykonáva za určených podmienok. Výsledky kalibrácie môžu byť usporiadané v tabuľke alebo vyjadrené kalibračnou funkciou (kalibračnou krivkou) alebo kalibračným alebo korekčným koeficientom (pri ich výpočte sa najčastejšie používa metóda najmenších štvorcov). Umožňujú zistiť chyby údajov meradla, meracieho prístroja alebo miery a určiť korekcie indikácií meradiel. Na základe kalibrácie je možné označiť polohu meracej značky pri zhotovovaní ľubovoľných stupníc na meradle (graduácii). Úradné kalibrácie vykonávajú autorizované metrologické pracoviská (od 1991 platí pre túto činnosť úradný názov overovanie a kalibrovanie), ktoré vystavujú kalibračné certifikáty (protokoly) skúšaných meradiel alebo meracích prístrojov. V elektrotechnike sa pri kalibrácii určuje miera zhody vlastností meraného objektu a kalibrátora, v elektrickej meracej technike sa kalibráciou určuje citlivosť meracieho prístroja alebo rozsah elektrického meracieho prístroja porovnávaním s overeným etalónom. Pri kalibrácii analógových a jednoduchších digitálnych prístrojov sa na vstup prístroja pripoja veličiny presne odmeraných hodnôt a nastavovacími prvkami sa nastavia správne údaje kalibrovaného prístroja. Ak prístroj nemožno nastaviť, priloží sa k nemu pre danú veličinu kalibračná krivka. V prístrojoch s procesormi sa robí softvérová kalibrácia, pri ktorej sa z nameraných chýb prístroja vypočítajú kalibračné koeficienty a kalibračná funkcia (prípadne sa zhotoví len tabuľka), uložia sa do pamäte prístroja a používajú sa na korekciu nameraných hodnôt prístroja. Jednoduchá kalibrácia sa niekedy robí pri každom zapnutí prístroja, využíva sa pritom vstavaný referenčný zdroj danej veličiny. Takáto kalibrácia umožňuje na rozdiel od justácie presne nastaviť prístroj bez zásahu dovnútra. Väčšinou generuje referenčný zdroj jedinú hodnotu meranej veličiny – jedná sa o jednobodovú kalibráciu, ktorou sa kontroluje stabilita zariadenia medzi úplnými kalibráciami. Úplná kalibrácia pokrýva celý merací rozsah a robí sa vo vhodne zvolených bodoch. Overuje sa ňou linearita meracieho prístroja. Ak sa zariadenie nepoužíva v celom meracom rozsahu, môže sa kalibrovať iba časť rozsahu prístroja, ktorý sa nazýva kalibračný rozsah. Ten by mal byť vyznačený a prístroj by sa mimo neho nemal používať. Ak má snímač meracieho prístroja hysterézu, je potrebné kalibrovať pri zvyšovaní aj znižovaní meranej veličiny, a to rovnakou rýchlosťou a s rovnakým časom stabilizácie.