Kajaský štát

Text hesla

Kajaský štát, barmsky Kaja pyijne, pôvodne Karenni — štát vo vých. časti Mjanmarska hraničiaci s Thajskom; rozloha 11 733 km2, 285-tis. obyvateľov (2010), hlavné mesto Loi-kaw. Hornatý povrch výrazne rozčlenený dolinami rieky Salwin a jej prítokov, maximálna výška územia 2 620 m n. m. Vegetácia vlhkých vždyzelených rovníkových lesov. Pestovanie najmä ryže na umelo zavlažovanej pôde, ďalej kukurice, prosa, sezamu, podzemnice olejnej a zeleniny. Ťažba tíkového a borovicového dreva (nelegálna ťažba viedla k výraznému úbytku lesov), produkcia laky. Ťažba alabastru, rúd cínu a volfrámu. Pri vodopádoch na rieke Balu Chaung hydroelektráreň Lawpita, ktorá je najväčšou hydroelektrárňou Mjanmarska (na celkovej produkcii elektrickej energie krajiny sa podieľa 20 %). Kajaský štát má obrovský potenciál z hľadiska rozvoja cestovného ruchu (mohutné pohoria, dravé rieky, viacero jazier a vodopádov). Slabšie vyvinutá cestná sieť, väčší význam má riečna doprava, letisko v Loi-kaw. Obyvatelia: Kajahovia, Kareni, Šani, Barmčania a i. Náboženstvo: buddhizmus, kresťanstvo, animizmus.

Kajaský štát bol utvorený po vzniku nezávislej republiky Barmský zväz (1948; dnes Mjanmarsko) vo vých. časti krajiny v oblasti obývanej prevažne Kajahmi pod názvom Karennijský štát, od 1952 súčasný názov. Už od svojho vzniku dejisko ozbrojených konfliktov medzi Kajahmi (→ Kajahovia) vedenými Karennijskou národnou pokrokovou stranou (Karenni National Progressive Party, KNPP; založená 1955) a jej ozbrojenou zložkou Karennijskou armádou (Karenni Army); → Mjanmarsko, Dejiny.

Zverejnené v marci 2017.

Kajaský štát [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kajasky-stat