Južná Arábia

Text hesla

Južná Arábia — historické územie rozprestierajúce sa na juhu a juhozápade Arabského polostrova – na území dnešného Jemenu, Ománu a juž. časti Saudskej Arábie. Najstaršie obdobie dejín Južnej Arábie je pre nedostatok písomných prameňov nejasné, prvé písomné zmienky o nej pochádzajú až z 9. stor. pred n. l. (preto sa aj historici pri datovaní jednotlivých udalostí v dejinách Južnej Arábie často rozchádzajú), navyše oblasť bola Arabskou púšťou izolovaná od civilizácií Mezopotámie a Egypta. Podľa arabskej tradície, ktorá rozdeľuje arabské kmene na dve vetvy, bol predkom juž. Arabov Kahtán, potomok Noachovho syna Šéma. Rozkvet a prosperita Južnej Arábie sa opisuje v Biblii (napr. v príbehu kráľovnej zo Sáby) i v Koráne, v antických prameňoch sa nazývala Šťastná Arábia (gr. Eudaimon Arabia, lat. Arabia Felix). V najstaršom období tam jestvovalo niekoľko štátnych útvarov, ktoré boli významnými centrami staroarabskej civilizácie a ktorých prosperita bola závislá od vývozu kadidla a vonných živíc do Egypta, Mezopotámie a Stredomoria, od tranzitného obchodu s korením (→ Kadidlová cesta) i od poľnohospodárstva: najsevernejšie sa rozprestierali Ma’ínske kráľovstvo (→ Ma’ín; okolo 1200 – 650 pred n. l., podľa iných zdrojov vzniklo až v 10. stor. pred n. l.) s hlavným mestom Jatíl (dnešný Barákíš) a Karna (dnes as-Sa’da), južnejšie od nich Sabejské kráľovstvo (Sába; okolo 930 – 115 pred n. l., podľa iných zdrojov od 8. stor. pred n. l.) s centrom v Maribe, Katabán (5. stor. pred n. l. – 2. stor. n. l., v 5. – 2. stor. pred n. l. najsilnejší štát Južnej Arábie) s hlavným mestom Timna (Timna’) a kráľovstvo Awsan s centrom v Hagar Jahir, vých. od nich Hadramaut (Hadramawt; 4. stor. pred n. l. – koniec 3. stor. n. l.) s hlavným mestom Sabwa (dnes archeologická lokalita Šabwa). V 7. – 5. stor. pred n. l. medzi nimi prebiehali intenzívne boje o dominantné postavenie. Koalícia Hadramautu, Sáby a Katabánu zničila kráľovstvo Awsan, jeho územie zabral Katabán. Dominantné postavenie napokon získalo Sabejské kráľovstvo (Sába), ktoré v časoch najväčšieho rozkvetu siahalo od Červeného mora po Hadramaut (vrátane) a od centrálnych oblastí Arábie po Indický oceán. Bolo centrom obchodu s korením z Indie a Indonézie i dôležitým obchodným sprostredkovateľom medzi Indickým oceánom a Červeným morom. Približne v 5. stor. pred n. l. začalo slabnúť, čo využili ostatné kráľovstvá. Kontrolu nad karavánovými cestami získal Ma’ín. Oslabenie moci Sabejského kráľovstva malo za následok i rast prosperity Katabánu, ktorý koncom 2. stor. pred n. l. ovládol aj Ma’ín. V 2. stor. pred n. l. sa vedúcou silou v Južnej Arábii stali Himjarci, pôvodne príslušníci malého kmeňa žijúceho na území Katabánu, ktorí mali vlastný jazyk (nápisy v ňom pochádzajú už z 8. stor. pred n. l.). Na rozdiel od ostatných arabských štátnych útvarov mali vďaka polohe na juhu Arabského polostrova s väčším množstvom zrážok relatívne stabilné a prosperujúce poľnohospodárstvo. R. 115 (resp. okolo 110) pred n. l. si založili vlastné Himjarské kráľovstvo. Po ovládnutí pozemných i námorných trás získali silné ekonomické postavenie, zakrátko si podmanili všetky ostatné kráľovstvá (25 pred n. l. ovládli Sábu, okolo 50 n. l. Katabán a 100 n. l. aj Hadramaut) a vytvorili Sabejsko-himjarské kráľovstvo (→ Sába) s hlavným mestom Zafar, ktoré po dočasnom oslabení (v 2. stor. n. l. sa Sába, Kataban i Hadramaut osamostatnili; Sába a Kataban opäť pripojené od konca 2. a začiatku 3. stor., Hadramaut vo 4. stor. n. l.) dosiahlo najväčší rozkvet v 1. tretine 5. stor. n. l. R. 525 však podľahlo Etiópčanom a 575 sa ho zmocnili Peržania. R. 628 sa oblasť Južná Arábia stala súčasťou Arabskej ríše a islamizovala sa.

Zverejnené v novembri 2013.

Južná Arábia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-05-23 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/juzna-arabia