juxtapozícia

juxtapozícia [lat.] — uloženie dvoch vecí vedľa seba na porovnanie, radenie (i nesúrodých) objektov voľne za sebou;

1. jaz. a) kompozičný slovotvorný postup, pri ktorom zložené slovo vzniká bez spájacej morfémy prostým priradením (zlúčením) dvoch (zriedkavo viacerých) motivujúcich zložiek, napr. vždy zelený – vždyzelený, dlho trvajúci – dlhotrvajúci, chvály hodný – chvályhodný, na nič hodný – naničhodný; b) spojenie vetných členov (mama, otec, sestra, brat) alebo viet (To nie je pravda, to je lož.) jednoduchým položením vedľa seba;

2. lit. vytlačenie variantov textu (napr. originálu a prekladu) vedľa seba;

3. log. kladenie základných výrazov jazyka vedľa seba bez zvláštneho mena na označenie väzby medzi ich významami, napr. bez označenia aplikácie funkcie na argument s tým, že podľa typu výrazu je možné identifikovať, či ide o meno funkcie alebo o meno argumentu, a tak porozumieť významu takto zloženého výrazu.