Jordanes

Jordanes, latinsky Iordanes, aj Iordanis, ? – asi leto 552 — ranostredoveký historik. O jeho živote jestvuje len málo dokladov. Bol gótskeho alebo alanského pôvodu. Romanizoval sa a prijal katolícke kresťanstvo. Pôsobil v Ravenne ako úradník (notarius) v kancelárii Guntigisa, východorímskeho vojenského veliteľa z ostrogótskeho kráľovského rodu Amalovcov. Podporoval politiku byzantského cisára Justiniána I. Veľkého. Autor dvoch historických kompilácií Dejiny Gótov (De origine actibusque Getarum) a Rímske dejiny (De summa temporum vel origine actibusque gentis Romanorum) známych pod skrátenými názvami Getica a Romana. V Dejinách Gótov podal cenné informácie o Gótoch (ich najstaršie dejiny však zmiešal s dejinami tráckych Getov), Vizigótoch i Ostrogótoch od 3. do 6. stor., ako aj informácie o Hunoch a ďalších kmeňoch (vrátane Slovanov) obdobia vrcholiaceho sťahovania národov a zachytil genealógiu gótskeho vládnuceho rodu Amalovcov. Opieral sa najmä o dielo Cassiodora Senatora, o ranobyzantského historika Priska z mesta Panion (*okolo 415, †po 472), ako aj o nezachované dielo historika gótskych dejín Ablavia (latinsky Ablavius, grécky Ablabios) či o gótsku ústnu tradíciu. Vo svetovej kronike Rímske dejiny, v ktorej zachytáva dejiny sveta od najstarších čias cez dejiny Ríma až po udalosti z 551, resp. 552 n. l., čerpal o. i. z diel Hieronyma a z iných historických diel 4. a 5. stor. Za veľkú dejinnú udalosť pokladal sobáš Mataswinthy (*518/20, †po 551), príslušníčky gótskeho rodu Amalovcov a vnučky Teodoricha I. Veľkého, s Germanom (†550), synovcom cisára Justiniána I. Veľkého a príslušníkom starého rímskeho rodu Aniciovcov, ktorý znamenal spojenie gótskej a rímskej histórie.