Jindřichův Hradec

Jindřichův Hradec — mesto v juž. časti Česka v Juhočeskom kraji v Křemešnickej vrchovine na rieke Nežárka, administratívne stredisko okresu Jindřichův Hradec; 21-tis. obyvateľov (2018). Priemysel textilný, odevný, potravinársky, strojársky, drevársky, chemický (výroba plastov), stavebných materiálov. Dopravná križovatka, železničná doprava využíva i dve úzkorozchodné trate Jindřichův Hradec – Nová Bystřice a Jindřichův Hradec – Obrataň (rozchod koľajníc 760 mm; dané do prevádzky 1897) slúžiace nielen na pravidelnú osobnú a nákladnú dopravu, ale i ako turistická atrakcia. Turistické stredisko, východiskové miesto do oblasti rybníkov a lesnatej krajiny.

Územie mesta bolo osídlené asi na konci 8. stor., pravdepodobne v 10. stor. tam bolo vybudované hradisko, začiatkom 13. stor. kráľovský hrad (doložený 1220). Od 13. stor. stredisko remesiel, najmä pivovarníctva a súkenníctva. Pred 1237 tam prišli príslušníci Rádu nemeckých rytierov, ktorí založili špitál a vybudovali vlastné panstvo (po 1450 mesto opustili). Pred 1255 sa Jindřichův Hradec stal mestom. V 2. polovici 15. stor. rozvoj mesta, v 15. a 16. stor. dosiahlo súkenníctvo najväčší rozkvet.

Stavebné pamiatky: architektonický komplex hradu a zámku vybudovaný na mieste přemyslovského hradiska (pravdepodobne z 10. stor.) a románskeho hradu (začiatok 13. stor.), 1260 – 70 rozšírený a prestavaný, koncom 13. stor. vznikla Kaplnka Sv. Ducha, v 14. stor. upravený, niektoré reprezentačné miestnosti boli 1338 vyzdobené ranogotickými freskami, v 2. polovici 15. stor. výrazne neskorogoticky prestavaný. V 2. polovici 16. stor. bol hrad pod vedením talianskych stavebných majstrov radikálne prestavaný na reprezentatívny renesančný zámok (v súčasnosti patrí k najvýznamnejším renesančným stavbám v str. Európe). R. 1586 – 92 vzniklo renesančné spojovacie krídlo Veľké arkády, 1590 – 92 Malé arkády a v 90. rokoch 16. stor. renesančná záhrada s manieristickým záhradným hudobným pavilónom kruhového pôdorysu nazývaným Rondel (so štukovou interiérovou výzdobou z konca 16. stor. ukončenou 1676). Komplex bol upravovaný v 17. – 18. stor., čiastočne konzervovaný začiatkom 20. stor. a úplne zreštaurovaný v 2. polovici 20. stor.; dnes múzeum.

V meste: Kostol Nanebovzatia Panny Márie (14. – 15. stor., neskorogotická kaplnka z 1489 – 1506, upravovaný v 16. – 17. stor., zrekonštruovaný v 19. stor.; leží na 15. poludníku východnej dĺžky pretínajúcom mesto), Kostol sv. Václava (pôvodne gotický zo 14. stor., v 17. stor. barokovo prestavaný), pútnický neogotický Kostol sv. Jakuba (2. polovica 19. stor., na mieste neskorogotického kostola zo začiatku 16. stor., pri kostole krížová cesta založená 1518, barokovo prestavaná 1693, zrekonštruovaná 1900), neskorogoticko-renesančný Kostol Najsvätejšej Trojice (1590 – 94), kláštor minoritov s Kostolom sv. Jána Krstiteľa (kostol z 13. – 14. stor., v 2. polovici 15. stor. neskorogoticky prestavaný, zreštaurovaný koncom 19. stor., okolo 1369 pri kostole vznikla Kaplnka sv. Mikuláša; kláštorné budovy z 2. polovice 14. stor. – 15. stor., renesančný špitál z 1560 – 61), kláštor františkánov s Kostolom sv. Kataríny (koniec 15. stor., opravený a rozšírený v 1. polovici 17. stor., zreštaurovaný v 2. polovici 20. stor.), bývalé jezuitské kolégium s Kostolom sv. Márie Magdalény (založené 1594, kostol pôvodne neskorogotický, ranobarokovo prestavaný 1628 – 32, kolégium zrušené v 2. polovici 18. stor.). V centre mesta viaceré meštianske, v jadre pôvodne neskorogotické a renesančné domy s arkádami na prízemí (15. – 16. stor.), barokovo a klasicisticky upravené v 18. – 19. stor., k najvýznamnejším patrí Dom pánov z Hradca (neskorogotický, 1530 – 40 renesančne prestavaný, v interiéroch diamantové a hrebienkové klenby). Na hlavnom námestí barokový morový stĺp Sv. Trojice (1764 – 68).

Regionálne múzeum (Múzeum Jindřichohradecka, založené 1882, sídli v barokovej budove bývalého jezuitského seminára zo 17. stor.), Národné múzeum fotografie (založené 2002, sídli v bývalom jezuitskom kolégiu). Budova bývalého mlyna (1551, prestavaná v 18. stor., zrekonštruovaná koncom 20. stor.) s technickou pamiatkou Křižíkova elektrárna (1871).