Jihlava

Jihlava — mesto v Česku na hranici Čiech a Moravy na rieke Jihlava, administratívne stredisko kraja Vysočina a okresu Jihlava; 51-tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky (výroba automobilových komponentov, leteckých prístrojov), textilný, elektrotechnický, kožiarsky, potravinársky (o. i. pivovar, mliekareň), drevársky. Hospodárske a kultúrne stredisko Českomoravskej vrchoviny. Dopravná križovatka, letisko (verejné vnútroštátne s nespevneným povrchom). Turistické stredisko.

Jihlava vznikla pravdepodobne koncom 12. stor., prvýkrát písomne doložená 1226. R. 1235 – 43 kráľovské mesto. V 1. polovici 13. stor. tam boli objavené ložiská striebra a vďaka privilégiám udeleným pravdepodobne 1249 (nezachovali sa; → jihlavské banské právo) sa v 2. polovici 13. stor. stalo jedným z najvýznamnejších banských miest, vzrástol v ňom počet obyvateľov (najmä po príchode saských baníkov a bavorských remeselníkov, takže jeho obyvateľstvo bolo prevažne nemecké) a začala sa rozsiahla výstavba mesta (nemecky Iglau); bola tam v prevádzke mincovňa (od 1260 sa tam razili jednostranné strieborné mince – brakteáty). Zemetrasenia (1328, 1376), ktoré spôsobili zatopenie baní, požiare (prvý doložený 1353) a morové epidémie (1405, 1407 – 08) však mali za následok hospodársky úpadok, ktorý vyvrcholil po vypuknutí husitských vojen zastavením ťažby (1420). Jihlava sa ako katolícke mesto pridala na stranu Žigmunda Luxemburského a bola husitmi viackrát (1423, 1425, 1427) neúspešne obliehaná. Od mája 1436 sa v Jihlave konal stavovský snem, na ktorom boli 5. júla 1436 vyhlásené bazilejské kompaktáty umožňujúce prijímanie pod obidvoma spôsobmi a 14. augusta 1436 bol Žigmund Luxemburský prijatý za českého kráľa. R. 1441 husitský Tábor a katolícka Jihlava uzavreli mier. R. 1471 bol v Jihlave korunovaný za českého kráľa Matej I. Korvín. R. 1523 a 1551 požiare zničili takmer celé mesto. Od 16. stor. sa v Jihlave rozvíjali remeslá, predovšetkým súkenníctvo. V období reformácie po príchode nemeckého protestantského kazateľa (1522) sa veľká časť obyvateľstva priklonila k protestantizmu. Počas tridsaťročnej vojny bolo mesto 1645 – 47 obsadené švédskymi vojskami. Jeho opätovný rozvoj nastal v 18. – 19. stor. R. 1805 a 1806 počas napoleonských vojen ho obsadili Francúzi a Bavori (nemecké obyvateľstvo bolo z Jihlavy odsunuté po 2. svetovej vojne).

Stavebné pamiatky: čiastočne zachované mestské hradby (budované od 40. rokov 14. stor., zosilnené v 15. – 17. stor.) s Bránou Matky Božej (najstaršia časť z konca 15. stor., renesančne prestavaná v 16. stor., v súčasnosti vyhliadková veža s expozíciou výtvarných diel); Kostol sv. Jakuba Väčšieho (vysvätený 1257, halové trojlodie, upravovaný v 14. – 15. stor., prestavaný 1523 – 63, neogoticky puristicky upravený koncom 19. stor.; pri kostole baroková centrálna Kaplnka Bolestnej Panny Márie z 1702); Kostol sv. Jána Krstiteľa (na mieste románskeho kostola z 12. stor., v jadre ranogotický z 13. stor., viackrát upravovaný a prestavaný, barokovo prestavaný koncom 18. stor.); bývalý dominikánsky Kostol povýšenia Sv. kríža (ranogotický, vybudovaný v 2. polovici 13. – 14. stor., prestavaný 1947, zrekonštruovaný začiatkom 21. stor.; založený spolu s dominikánskym kláštorom 1247); bývalý minoritský kláštor s gotickým Kostolom Nanebovzatia Panny Márie (okolo pol. 13. stor., kostol aj kláštor prestavané v 14. stor., kostol zväčšený 1499 – 1508, zbarokizovaný v 18. stor.); bývalé jezuitské kolégium s ranobarokovým Kostolom sv. Ignáca z Loyoly (založený 1623/24, kostol 1660 – 89, kolégium a seminár 1699 – 1713, budova jezuitského gymnázia 1720 – 27); Kostol Sv. Ducha (pôvodne z 1572, znovupostavený 1661, neobarokovo upravený koncom 19. stor.); neorenesančný evanjelický Kostol sv. Pavla (1875 – 78); na námestí barokový mariánsky morový stĺp (1690) a radnica (pôvodne ranogotický dom z 13. stor., od 1426 radnica, 1440 – 50 rozšírená, v 2. polovici 16. stor. prestavaná, v 18. stor. zväčšená a barokovo upravená, čiastočne prístupná verejnosti). V historickom centre mesta sa zachovalo množstvo meštianskych domov (pôvodne ranogotické z konca 13. stor., prestavané v 14. – 15. stor., v 16. stor. renesančne prestavané, čím mestská zástavba získala jednotný renesančný charakter, neskôr barokovo a klasicisticky upravené), dve barokové fontány (1797) a renesančný Pamätník kráľovskej prísahy (Ferdinanda I., 1565). Pod historickým jadrom mesta rozsiahla sústava podzemných chodieb budovaných v 14. – 17. stor., ktoré pravdepodobne slúžili ako skladovacie priestory (celková dĺžka 25 km, čiastočne prístupné verejnosti). Dom G. Mahlera (16. stor., prestavaný začiatkom 19. stor., skladateľ tam žil 1860 – 75, dnes múzeum), Park G. Mahlera (na mieste židovskej synagógy z 1863 zničenej 1939), židovský cintorín (1869).

Regionálne Múzeum Vysočiny Jihlava (založené 1892), viaceré galérie a divadlá. Zoologická záhrada.